Lubis ma aspon trosku?

tomáš lenže ty si mal charakter, priznal si sa a rozviedol je to ine a ona nechcela mat vztah so zenatym, nechcela byt len milenka

môj príbeh: ženil som sa v 30 rokoch. Svoju ženu som mal rád ale nebol som bezhlavo zamilovaný. Narodili sa nám dve dcéry. Všetko bolo v pohode. Po 7 rokoch sa to stalo. Chodil som občas do jednej firmy a tam bola žena, 33 ročná, milá, sympatická a usmievavá.ˇKeď som sa dozvedel, že nie je vydatá, som sa čudoval, že ako je to možné? Veď ten muž čo by ju mal, by bol šťastný. Keď som sa na toto pýtal kolegyne, povedala, že keď bola dieťa mali autonehodu a ostala jej šaredá jazva na nohe. Z toho dôvodu má nízke sebavedomie, je hamblivá a odmietala akýkoľvek vážny vzťah. Asi ju to dosť poznačilo. A ja som si povedal, že to musím zmeniť. Neviem si to vysvetliť, ale niečo ma na nej priťahovalo. Začali sme sa viac rozprávať, spoznávať, pár krát sme išli na obed. Pár krát som ju počkal po práci a išli na kávu. očas dňa som jej zavolal, aký má deň a čo práve robí. Bola fakt milá a skromná. A ja som zistil, že je mi s ňou veľmi dobre, že sa s ňou dá o všetkom porozprávať a že mi začína na nej záležať. Ale ešte som si nepripustil, že k nej cítim niečo viac. Aj doma bolo všetko OK. Až raz som nestíhal a prišiel som do ich firmy až večer a ona tam kvôli mne ostala, aby sme vybavili papiere. Zobral som ju domov a vtedy som ju prvý krát pobozkal. A ona sa odtiahla, že nemôže. Odvtedy som vedel, že som ju začal ľúbiť. Ona nič so mnou nechcela mať. Dokonca mi jeden čas nedvíhala ani mobil. Ja som nevedel čo mám robiť. Mal som rád aj svoju ženu, ale aj ju. Možno ma k nej ťahalo, to že ma odmietala. Až raz sa priznala, že ľúbi aj ona mňa, ale nedokáže mať vzťah so ženatým mužom. Ale všetko bolo silnejšie ako chceli. A neodolali sme. A stretávali sme sa dosť dlho. Až som si uvedomil, že ubližujem obom ženám a musel som sa rozhodnúť. Manželke som povedal pravdu, rozviedli sme sa. Bolo to bolestivé. Ale dnes je už všetko inak. Moja manželka má priateľa a je opäť spokojná. A ja som šťastný s mojou "milenkou". Je to najúžasnejšia žena akú som kedy spoznal. ďakujem bohu, že som ju stretol. Niekedy nestretnete tú pravú lásku na prvý krát. Možno o pár rokov stretnete inú, väčšiu a krajšiu. Ja som ju stretol a so jej vďačný za to, že ju mám. Bývalá manželka mi stále ni je ľahostajná, ale našla si druhého muža a to je dobre. Takže prosím, neodsudzujte každú milenku. Nie všetky sú zlatokopky, niektoré sú celkom iné. Tak ako bola aj tá moja. A vlasne už moja je.

ona bola tiez zo zaciatku kačenka

ako chlapa? neviem, neviem.
ja som mojmu aj vymazala cislo, ale stale som ho tam nasla znovu. v jeho pripade to bol "macko" (no comment)

podozrenie trva uz od leta ale teraz nemam prilezitost prezriet si mobil, jedine co viem, ze ju ma ulozenu ako chlapa

nerob paniku, kym si nebudes ista...tak to bude najlepsie, ak sa ti to potvrdi, potom uz nie je co skryvat, aj tak to raz "praskne"
apropo, tiez som ja bola ta zla, ze ako som si dovolila hrabat sa mu v telefone...

ja som sa pytala...dostala som krik, ze preco sa mu hrabem v telefone, ze to nic neznamena a nepovedal nic...nechcem aby ostatni trpeli...nemam odvahu im to povedat, teraz je spokojny "kazdy", surodenci su v klude lebo nic nevedia mama tiez...chcem mat vsetko na 1000% potvrdene a tak to poviem

deborahhh, zuzulik, atd. citate? nic to s vami nerobi, co tu piseme??? ved reagujte, teraz davajte skvele vyhovorky a sebalutovanie... mate priestor... dosla vam rec?

aaaaaaaa, tiez som nasla smsky :( naozaj netusim, co je najlepsie. ale ak sa to potvrdi, ja by som nechcela, aby moja mama zila v klamstve, aj ked by to znamenalo uplny rozpad rodiny. zasluzi si vediet pravdu. keby sa to stalo mne, ako manzelke, chcela by som to vediet... bohuzial v situaciach ako tato sa tazko hlada co i len troska pozitivizmu... u nas, ked to vedela uz aj mamka, sme to zatajovali pred sestrou, pretoze bola slabsia povaha ako ja. po polroku na to prisla sama :( bolo este horsie, uz som nebola len ja na pokraji zrutenia, uz tam bola aj sestra. a mamku sme nad vodou drzali my, deti... keby som vtedy mala sancu, konfrontovala by som otca uz pri prvom podozreni a narovinu sa ho opytala na to, ci je to pravda (ja som to vtedy nestihla)...

no nasla som sms-ky v mobile nejaky list...mozno aj su opodstnene len si to nechcem priznat ze to moze robit niekedy mam pocit, ze si to vsetko len nahovaram a niekedy sa idem zblaznit od neistoty a mam chut vykricat celemu svetu co vsetko viem a ako sa trapim, lenze keby som to spravila trapila by sa mama a aj surodenci a to nechcem

aj milenka mojho otca o nas vedela, dokonca jej ukazoval aj nase fotky (nas deti, fotky mojej mamy)!!! tazko povedat, ci je tvoje podozrenie opodstatnene... v mojom pripade bolo vsetko od zaciatku jasne, takze ja som pochybnosti o tom, co sa deje, nemala...