Lubis ma aspon trosku?

a vy vydaté: myslíte si,že vás muž ľúbi aj po 20 rokoch ako na začiatku? aj u vas nastane stereotyp a poto je s vami len z povinnosti ...

zvykol si, ze si mu k dispozicii, preco by sa ti mal ozyvat castejsie nez sa mu to hodi??? poznam to z vlastnej skusenosti a nenavazajte sa do mna teraz, ja som v tomto kurva to si priznavam.

lucy, aj tieto zeny raz zrejme budu manzelky a asi potom, ked budu mat deti a rodiny spoznaju ten pocit, ked sa zena s detmi, ktora miluje boji o svoj vztah a rodinu a vsetky tie veci, ktore si tak pracne dlho budovala... a zuzulik, prepac, ale preco si taka naivna? alebo si to len nahovaras? ze u vas nastal stereotyp a taketo tie veci? zrejme ho len prestavas bavit. a to je skor normalne ako ten stereotyp.

vemi by som vam zelela byt manzelkou!!! a aby vas podvadzal... skuste aky to je "super"pocit!!

deborah, presne ako ty, ani ja môjmu nevolám. Ale po prečítaní ivankinho príbehu som našla niečo podobné. Po dvoch rokoch už tie telefonáty nie sú také časté. Sms-ky nepíše, zavolá tak raz za tri dni. A jasné že aj stretnutia už nie sú také časté. Ale je to normálne. Je pracovne vyťažený, k tomu žena, deti. A je prrodzené, že aj u nás nastal stereotyp. Už sa poznáme tak dokonale. Každý pohyb, pohľad, dotyk.

zuzulik nie ja mu nevolavam vobec, vzdy cakam kedy sa ozve on lebo mu nechcem spravit nejaky problem, keby sa mu ozvem v nevhodnej chvili a tak..

a preco sa stretavas so zenatym? keby ta naozaj miloval nekonecne ,tak svoju zenu opusti a bude len s tebou.mozno ta chce len na sex. mozno ho manzelka neuspokojuje dostatocne.

deborah, ty si tu? neodpovedala si mi, tam pod ivankou máš otázku.
-
Ivanka, pekný príbeh a smutný. Ja sa desím toho, že raz toto všetko skončí. Ale zároveń som pripravená, lebo viem, že donekonečna to trvať nemôže. Viem si predstaviť čo prežívaš. A ja môjho ľúbim tak veľmi, že by som za neho aj dýchala.

ivanka ja sa ti necudujem ze ho stale tak velmi lubis, mne keby sa stalo to iste, tiez nikdy nezabudnem.. a budem ho lubit nadalej..

kočky aj ja som mala vzťah so ženatým mužom.Mala som 31 on 39. Spoznali sme sa v jednej firme s ktorou sme uzatvárali kontrakt. Kým sa podpísala zmluva boli sme raz týždenne v kontakte. Občas sme išli na kávu, občas ma zobral domov. Bol sympatický ale aj pekný. Každá baba sa za ním otočila. Ja som bola skôr tichá a taká šedá myška. V práci som bola profesionálka ale mimo som bola skôr utiahnutá. Preto dodnes nechápem, prečo ma chcel, keď baby by mu sami išli do postele. Niekedy sa ma letmo dotkol a ja som cítila, ako sa celá chcejem.
Bolo nám spolu fajn. Veľa sme sa rozprávali.... A raz večer ma počkal pred firmou. Vraj ma chce pozvať na večeru a potom či sa nechcem poprechádzať, aby sme si vyvetrali hlavy. A vtedy ma pobozkal. A ja som mu bozk vrátila. Celá som bola omámená. Ale ráno som si uvedomila, že čo som urobila, veď je ženatý. Potom nasledovalo obdobie môjho odolávania, odmietania ale on sa nevdzdával. Každý deň prišla jedna sms-ka. A keď som zbadala na displeji jeho meno, bola som šťastná. A pretože som ho ľúbila ani ja, tak ako aj vy, som neoodolala. Začali sme sa stretávať. Zaľúbila som sa. Veľmi. Mala som výčitky, trápila som sa, ale na všetko som zabudla, keď som bola s ním. Bol úžasný, milý, dobrý. Ani nám nešlo len o sex. Tiež sme sa veľa rozprávali. Mimochodom, jeho žena bola celkom pekná, dokonca krajšia ako ja. A mali dve deti. Boli sme ako dve spriaznené duše. Vypočula som ho , poradila.... A bolo aj milovanie, to predsa patrí k tomu. A bolo to nádherné. Nikto o nás nevedel.
Tento vzťah trval dva roky. Dva krásne roky. Ale aj ťažké, lebo po večeroch som plakávala a túžila po ňom. Ale tak ako aj vy, ja sama som mu na začiatku povedala, že nikdy nič nebude chcieť a ani nebudem chceť aby sa rozviedol. Nechcela som nikomu ublížiť. Takto mi to vyhovovalo. Ale tak ako aj v každom vzťahu aj u nás postupne nastal stereotyp. Sms - ky prestal písať, telefonáty sa zredukovali na jedenkrát týždenne. Ale ja som to brala tak prirodzene. A stretnutia? Predtým aj dva krá do týždňa. Ja som ich nikdy neiiniciovala. Každé ale každé stretnutie navrhoval on. A po dvoch rokoch postupne a samovoľne to prešlo na jedenkrát týždenne. Proste sme sa dohosli, že sa stretneme vo štvrtok a on zavolal, že nemôže, lebo niečo má: pracovné, rodinné... Proste to bolo už len jeden x za dva týždne. A ja som sa trápila, veľa plakala. Viete ako mi bolo, keď aj celý týždeň mi nezavolal? A ja som každú minútu sledovala mobil, či nezazvoní? Bola som neho aj nahnevaná, ale ľúbila som ho. preto keď mi zavolal, alebo sme sa stretli na všetko som zabudla a nič mu nevyčítala. Potom raz sme neboli spolu tri týždne. A keď sme sa stretli, sedeli sme v aute a opýtala som sa ho, či som mu chýbala. A on ostal ticho. Tak som sa ho opýtala, že čo ku mne po dvoch rokoch cíti. Predtým mi hovorieval, že ma má rád , že je mu so mno dobre. Teraz ostal ticho. A ja som sa ho opýtala, že ak ku mne nič necíti, tak by bolo lepšie to ukončiť.
Pozrel na mňa a ja v tej chvíli, by som ho najradšej objala a bozkávala, ale odolala som. Povedala som mu, aby si všetko rozmyslel. A odišla som. Na druhý deň prišiel a povedal, že vie, že ho ľúbim ale nechce ma ďalej trápiť. Chce aby som si našla niekoho, kto ma bude ľúbiť aj verejne. Kto sa o mňa bude starať a urobí ma šťastnou. Lebo si to vraj zaslúžim. Navždy zostanem v jeho srdiečku. Navždy mi bude nablízku. To čo sme prežili bolo nádherné, nikdy na to nezabudne. A keby ma stretol skôr ako svoju ženu, určite by som bola jeho. ... A ja som plakala a jemu sa tiež tlačili slzy do očí. A bol koniec. Ja som sa ťažko s tým vyrovnávala, už som nebola mladá baba, ktorá sa otočí a má druhého. A takého ako on, už nikdy nenájdem. A ani nehľadám. Tento vzťah ma poznačil.
Potom som sa dozvedela, že v tom čase, keď sme sa rozchádzali jeho žena otehotnela. A kvôli deťom, nechcel pokračovať v našom vzťahu. Ale ja nič neľutuje. Ani jednu minútu ani jednu sekundu strávenú s ním. Ľúbim ho dodnes tak veľmi, že ak to bude potrebovať, dala by som za neho život.
A hrozne mi chýba a viem, že ak by mi aj dnes, pol roka po rozchode, zavolal, bez rozmýšľania by som sa s ním stretla. Taká veľká bola moja láska k nemu. A stále je !