čo robiť aby som bola stastna??

biela

mne prinasa stastie, ked mozem niekomu pomoct, ci uz dobrou radou, dobrym slovom, skutkom alebo niekoho vyliecim a ten mi povie, ze mu to pomohlo, vtedy mam pocit stastia. Alebo aj priroda mi prinasa stastie, ked si mozem lahnut na travu. Hovori sa, ze zem obsahuje hormon stastia. Prajem vela sily.

wiwien

snoopie, to je pravda..:))neviem, či našli, ale nejako mi je to už teraz asi aj jedno, lebo som zistila, že to nie je taký úžasný kolektív ako som si myslela,ale je tam pretvárka a každý každého tam ohovára až na výnimky...a to som sa už tak tešila, že je to v pohode..ale tak neriešim to....lebo to nemá význam..

snoopie

recept je jednoduchy. prestan mysliet na to, cim by si si zlepsila naladu. vyjdi do ulic a zlepsuj ju ostatnym. nezaoberaj sa sama sebou.

wiwien: "bála som sa, že ma budú porovnávať" - ak nasli nejaky rozdiel mozes byt len rada, pretoze si osobnost a nie len nejaka kopia:)

snoopie

recept je jednoduchy. prestan mysliet na to, cim by si si zlepsila naladu. vyjdi do ulic a zlepsuj ju ostatnym. nezaoberaj sa sama sebou.

wiwien: "bála som sa, že ma budú porovnávať" - ak nasli nejaky rozdiel mozes byt len rada, pretoze si osobnost a nie len nejaka kopia:)

tyrusqa

ja takisto mavam take stavy a co som sa docitala z jednej knihy:je to priznak istej psych.choroby:neustaly smutok,nezaujem o veci,ktore nas predtym bavili..namyslanie zlych veci..atd..bola som zhrozena..no v dnesnej dobe sa nam ani necudujem..tazka doba prisla..veru tazka.

magy357

Ja by som povedal ze clovek potrebuje ciel. vyzvu. Niekam, kam moze napredovat, ist. Inak jeho zivot straca zmysel a upada do depresii a stavov "nezijem, iba existujem". Moja rada znie - najdi si zivotny ciel, nieco za cim pojdes a co ti zaberie dostatok casu na to, aby ta to zamestnalo. No a potom uz len vydrzat. Stastie je docasny stav a velmi kratkodoby, spokojnost dlhodoby a naladu ti rozhodne zlepsi nejaky vlastny uspech. A cim tazsie vydobyty, tym vacsi a dlhodobejsi pocit uspokojenia, prip. stastia.

wiwien

ahojte, tak to aj ja bývam dosť často smutná z toho, čo si ludia myslia a zistila som, že vela premýšlam a možno to niekedy tak ani nie je,ako si to ja namýšlam.teda vela razy to tak nie je, napriklad teraz som nastúpila do novej práce a nahradila som tam jedno fakt super dievča..a cítim sa v tom kolektíve taká stratená, mám pocit, že nie som taká zábavná ako ona..ale neviem sa na niečo hrať, proste som sama sebou no a dalšia vec, možno som tam ešte krátky čas a verím, že to prejde..bála som sa, že ma budú porovnávať..ale myslím, že normálni ludia to nerobia, tak dufam sa nesklamem..a hlavne si musíme veriť..to je pre život velmi dôležité a vážiť si samých seba, lebo inak si nás nebudú vážiť ani iní..