ahojte. myslim,ze podobna tema tu uz niekde koluje, ale... Nevadi. Prvykrat v zivote som v strasnej depke.. Mam pocit, ze som uplne zbytocna. Samej zo seba mi je zle z takehoto pocitu, pretoze pre mna je zivot krasnym a velkym darom a nikto tu nie je zbytocne.. Viem, ze ono to raz prejde, ale.. Mam pocit, ze teraz uz len prezivam a a nezijem.. Zda sa mi, ze o vsetko dolezite prichadzam, o vela dolezitych ludi - prisla som o milovaneho cloveka (rozchod), teraz sa mi zda, ze prichadzam o dobreho kamarata.. Stale rozmyslam, kde je chyba, co robim zle. Ale na nic neviem prist.. Mam malo priatelov, na nete ich mam "vela" - kazdemu z nich dokazem poradit aj pomoct, ale sebe nie..Potrebujem najst Nieco.. Ale to Nieco vobec netusim co je. Nieco, co mi pomze, zachrani ma a da mi zase pocitit, zetu je miesto aj pre mna..Ked som dnes sla domov, sla som ako telo bez vnutra, cez cestu som sla takym sposobom, ze som uplne kaslala na to, ci ide nejake auto a to zacalo byt pre mna alarmujuce.. Co to robim? kde sa stratilo to usmiate slniecko?? Viem, ze so sebou musim nieco urobit, ale ja fakt neviem co.. Nechcem si hladat kamaratov "nasilu", a neviem kde ich mam hladat.. Na akom kruzku, alebo com..Prichadzaju vianoce a ja sa vobec netesim..Skor mi je z toho strasne smutno.. mam pocit, ze nemam nikoho(o rodine teraz nehovorim, lebo tu mam najlepsiu na svete).. Sama citim, ze sa uzatvaram do velmi zvlastneho sveta, ale asi zacinam byt apaticka, ako keby som uz nemala sil s tym nieco urobit..Nechcem sa s tym ale zmierit, pretoze chcem znova zit normalne a chcem sa obklopit vela ludmi, ale akosi neviem najst cestu, sposob.. Piste sem uplne cokolvek.. sady, nazor.. co len chcete.. Dakujem :)
Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von
okoloiduciSK: vies, ked ma niekto naozaj pravu depku, tak ma kamaratov,rodinu a cely svet hlboko v pi*i s prepacenim a nepomoze nejake chodenie von...clovek, ktory ma naozaj depresiu v prvom rade o nej nehovori. Dusi to v sebe, lebo sa mu nechce hovorit.Nenavidi sam seba a cely svet. Moja mamka bola na psychiatrii kvoli depresii, cize viem, o com pisem...bol to pre mna ten najodpornejsi pohlad, ked som ju videla, ako nic neje, len sedi pri okne, cumi do blba, nekomunikuje a ani si nevies predstavit, aky to bol pre mna pocit bezmocnosti, ze som jej nevedela pomoct. Pomohli jej az antidepresiva, psychiater a hospitalizacia. Cize tvoj nazor, ze vyj*bte sa na depku a chodte von, zite si svoj sen, je sice pekny,ale pomoze jedine tym, ktori maju mozno akurat nahovno naladu. Ale kiezby si mal pravdu a pomohlo by to aj u ludi, ktori depresiu naozaj maju...vylizat sa ale z depresie nie je vobec lahke:((
zadna depka, vypadnite von, s kamosmi pokecat a zabavit sa, a hned vam to vyjde z hlavy. tento pocit som prezil uz aj ja, nie je to nic prijemne, ale pozrite sa, nie ste najskaredsi, najhlupejsi, alebo aspon to, ze mate zdrave nohy a mozte chodit. jednoducho depka je nanic, kludne sa na nu vy..bte a zite si svoj sen :)
Presne takto som sa cítila pred časom aj ja. Rano ked som vstala som sa cítila vyprahnutá ako Sahara. Nič ma nebavilo, ale ešte stále som si nemyslela ze mam depku. Raz som sa porozprávala s lekárkou a tá mi predpísala také lahké antidepkáče. Odvtedy sa mi zdá,že život je dokonca krásny, teším sa na kazdy den a pritom žijem presne ten isty život ako predtým. Dokonca sa za to ani nehanbím, v Amerike to je normálne. Samozrejme ich nebudem brat cely život, ale upravili mi náladu. Nehanbite sa a požiadajte lekára o pomoc. Samo to asi neprejde.
citim sa uplne rovnako ako ty aa neviem co zo sebou ..je to nieco strasne ...mam v sebe take prazdno aa beznadej ..dufam ze sa to raz zmeni ..a tebe prajem vela stastia
mne by mohol tiez pomoct ten froger :(
tak presne v takomto stave som i ja, akoby som sa ocitla v bludnom kruhu, z ktoreho niet cesty von. cista beznadej
Ahojte.
Tak som chalan mam 16 rokok a velmi ale velmi lubim jedno dievca...
No ona mna nie, sme len kamosi.Stretavame sa tak maximalne raz za tyzden niekedy ani to nie..vzdy sa tesim na jej pohlad, ktory ma tak hreje pri srdci a zaroven ubija...
Neviem co mam uz robit.Stale sa kvoli nej trapim. :-( Stale sa to strieda som normalny potom mam depku a tak dookola...uz som nemal dost dlho depku no dnes zase. Musel som niekde napisat aby sa mi ulavilo...
Ps: Chcem len aby bola stasna. Ked bude stasna ona budem stasny aj ja :-( ci bude somnou alebo nie...
Prajem vam vsetkim len to naj naj naj do zivota! *-*
Ahoj francies. Ak ces daj mi na seba kontakt, rada by som s tebou pokecala.papa
Kazdy den trpim depkou uz newiem ako dalej...Asi uz pol roka lubim jedneho chalana.No on bol zalubeny do dievcata ktore som poznala a niekedy sa mi aj pozdravila.PIsala som si snim kazdy den.No ked som mu napisala ze som kurila tak napisal ze mu to vadi...som mu napisala prepac ze prestanem koli tebe pretoze ta strasne lubim...a aj stalo sa prestala som...koli nemu.Az raz mi napisal ze ho to dievca nechce.Po case som zistila ze spolu chodia...Jeho caja sa mi zacala zdravit...a pisat si so mnou.Potom obidvon niekto powedal o mne pravdu...ako ho strasne lubim ze kazdy den placem a nechcem uz zit.No on na to nic...ked som si s nim raz pisala thak som mu napisala ze ho lubim ale ze nechcem zit a ze som si dorezala ruku...On ma zacal prosit aby som s tym prestala...No ja ze nie lebo sa to neda...Potom púisal ze prepac ale ze to je laska ze ju lubi...a ze xce byt moj dobry kamarat...nevidrzala som to a isla som vonku s kamosmi pit..opila som sa a zawolala som mu...ani neviem co som mu hovorila iba to ze ja ta luubim a ty chces iba ju a ja ta vobec nezaujimam...doslo mu ze som sa spila.Na druhy den sa spytal ze preco som to spravila...No ja som mu neodpisovala.Ked som bola v skole s dorezanou rukou isiel s nou oproti mne a zastal ma...no ja som isla prec so slzami...Potom mi chalani z mojej triedy nieco tajili tak som sa ich spytala ze co to je...a nakoniec mi to povedali...Ze ich videli ako sa lizu pred skolou a isli ich spehovat a jeho caja jednemu z nich zakricala ze nech im daju pokoj...a oni dvaja usli.vecer mi napisala ze keby mi daco take povedali tak ze to nie je pravda.Prosili ma aby som sa nazabila aby som si nerezala do ruky...Po dvoch mesiacoch kazdy den som mala depku stale som bola v skole smutna nic mi nepomahalao...Az raz mi powedal ze spolu nechodia ze uz nie...a klamal mi...dodnes ho lubim a trpim prenho...Prosim pomozte mi nieco na tu depku ktoru mam kazdy den...
