Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von

Príspevok v téme: Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von
depka

ahojte. myslim,ze podobna tema tu uz niekde koluje, ale... Nevadi. Prvykrat v zivote som v strasnej depke.. Mam pocit, ze som uplne zbytocna. Samej zo seba mi je zle z takehoto pocitu, pretoze pre mna je zivot krasnym a velkym darom a nikto tu nie je zbytocne.. Viem, ze ono to raz prejde, ale.. Mam pocit, ze teraz uz len prezivam a a nezijem.. Zda sa mi, ze o vsetko dolezite prichadzam, o vela dolezitych ludi - prisla som o milovaneho cloveka (rozchod), teraz sa mi zda, ze prichadzam o dobreho kamarata.. Stale rozmyslam, kde je chyba, co robim zle. Ale na nic neviem prist.. Mam malo priatelov, na nete ich mam "vela" - kazdemu z nich dokazem poradit aj pomoct, ale sebe nie..Potrebujem najst Nieco.. Ale to Nieco vobec netusim co je. Nieco, co mi pomze, zachrani ma a da mi zase pocitit, zetu je miesto aj pre mna..Ked som dnes sla domov, sla som ako telo bez vnutra, cez cestu som sla takym sposobom, ze som uplne kaslala na to, ci ide nejake auto a to zacalo byt pre mna alarmujuce.. Co to robim? kde sa stratilo to usmiate slniecko?? Viem, ze so sebou musim nieco urobit, ale ja fakt neviem co.. Nechcem si hladat kamaratov "nasilu", a neviem kde ich mam hladat.. Na akom kruzku, alebo com..Prichadzaju vianoce a ja sa vobec netesim..Skor mi je z toho strasne smutno.. mam pocit, ze nemam nikoho(o rodine teraz nehovorim, lebo tu mam najlepsiu na svete).. Sama citim, ze sa uzatvaram do velmi zvlastneho sveta, ale asi zacinam byt apaticka, ako keby som uz nemala sil s tym nieco urobit..Nechcem sa s tym ale zmierit, pretoze chcem znova zit normalne a chcem sa obklopit vela ludmi, ale akosi neviem najst cestu, sposob.. Piste sem uplne cokolvek.. sady, nazor.. co len chcete.. Dakujem :)

depka

vobec sa mi to nezda cudne.. ja si tiez najlepsie rozumiem so starsimi.. ved.. ono to nemusia byt ludia vo veku 21 rokov, ale.. skratka niekto.. nejaki ludia.. je jedno kolko budu mat rokov ak si budeme rozumiet.. potom dalsia vec.. nikam poriadne nechodim.. nemam si kde lasku najst.. a neviem kde chodit.. kino a divadlo je fajn, ale.. tam sa vacsinou chodi za cielom pozerania dopredu a nie pokecania.. A diskoteky? tak to vobec nie.. tam sa tazko niekto "normalny" najde (pri vsetkej ucte)

pp

Neviem, ze kolko mas rokov. Mozno sa ti to zda cudne: Ja mam 28 a najlepsie si rozumiem a aj najviac kamaratov mam v rokoch 38-52. Vela kolegov z prace. Vies, ked som mala 20, tak som ich uz pomaly povazovala za starych ludi. A az dnes vidim, ze su ovela vitalnejsi a sportovejsi ako ludia v mojom veku. S takymi ludmi sa daju robit tie najsialenejsie horolezecke tury... a diskutovat o zmysle zivota, inych kulturach, vyssej moci... snad nehladas na spravnom mieste.

depka

ano, suhlasim.. hladam, co by bolo to zmysluplne.. zacala som chodit do detskeho domova, bolo to super.. a rada tam chodim. len.. tam som v prostredi deti a potebujem si najst aj ludi v mojom veku... kde sa hladaju kamarati? nie je niekde park kamaratov?:-)

pp

Asi patris medzi tych mladsich. Vies po istych zivotnych skusenostiach dospejes k tomu, ze kazdy clovek je vlastne sam. Najmä v tych najtazsich zivotnych situaciach. V mnohych pripadoch tu pomohla viera vo vyssiu moc,v Boha. Je jedno, ze v ktoreho v konecnom dösledku je to vzdy to iste. Pomoct moze aj to, ked sa zacnem niecomu zmysluplnemu venovat. Napriklad v tvojom volnom case. Ked sa napriklad budes snazit niekomu pomoct, kto ma skutocne existencne problemy...alebo nieco v tom zmysle.

depka

katika: ano, to bol spustaci mechanizmus.. No jeden kamarat mi velmi pomohol, ale mam pocit, ze ho (kamarata) stracam.. skratka vsetko sa to kopi, vsetko sa mi kazi.. a uz to nedokazem uniest...

depka

ano, aj ja si to myslim a verim, ze to prejde, ale.. nie je to po prvykrat, co sa nad tym zamyslam, no prvykrat v zivote je to tak intenzivne.... a chcem s tym nieco urobit.. chcem si najst novych priatelov, zamestnat si mysel niecim inym.. Ako keby som stratila prehlad v tom, co je dolezite a co menej.. Miestami si pripadam zrela na odbornu pomoc..

pp

Ja mam pocit, ze take nieco preziva niekedy aj viackrat v zivote kazdy clovek. Je to asi normalne. Len vela ludi o tom nehovori. Niektori sa boja si to priznat.