Rezanie do krvi - neviem prestat

No Jani, klobúk dolu...toto by som ja nenapísala teda nikdy. Ako pri mojej povahe by som tam dala nejaký nádherný záver typu..ale nie nie nie..slnko vyšlo znovu a je tu aj pre mňa..:o)))

Babenky, babenky...čo len s vami??? Vás je skutočne ľahké mať rád..tak nerozumiem, prečo sa vy tak veľmi nenávidíte??? Tak strašne o sebe pochybujete..ja si vás viem obe celkom predstaviť...také dve malilinké utrápené srdiečka schované v nejakom podľa vás hnusnom tele..Prečo si tak veľmi ubližujete, nikto vám tak nedokáže ublížiť ako to robíte samé sebe...Za čo sa tak trestáte???

anjelik - tu je čosi z voľného verša. Báseň sa mi až tak moc nepáči, mám aj lepšie, ale tie momentálne uverejňovať nikde nesmiem, keďže som sa zapojila s nim do súťaže.

Kričíš pri pohľade do zrkadla
Vieš že práchnivieš
Život sa skryl za čiernu oponu
Ktorá začala sa rozpadávať
Ako šťastie ponorené do suda s kyselinou
Začínaš hniť

V útrobách tela
Spokojne prežúva obrovský červ
Mnohonásobné sústo tvojho ja
Strácaš sa
Mizneš okoliu
Mizneš sebe
Nespoznávaš svoju tvár
Nevieš ako chutí radosť
Život sledujúc z okna rýchliku
Trpko ti do tváre napľul jed

Sám sebe cudzincom
Nemôžeš zdieľať vlastné myšlienky
Cítiš že sa niečo deje

Stačilo
Slnko už zapadá
S hrôzou zisťuješ
Že tvoja duša sa rozpadá

Meret - ja s tebou musím opäť len súhlasiť! Čítaš mi myšlienky, alebo čo? :-) Ja sa tiež nedokážem nejak mať rada, alebo sa hrať na takú, čo sa rada má. Teda, to, ako sa na seba pozerám, závisí od môjho duševného rozpoloženia. Teraz mávam zase depresie, takže sa nenávidím.

No ja sa s tebou Mer hádať nebudem..ja ti môžem iba donekonečna vysvetľovať..a ty môžeš a nemusíš čítať. V prípade ak teda čítaš...Prečo?? Pretože život je prejav a my žijeme, lebo sa prejavujeme a žijeme pre pocity. Tak sa ťa pýtam, aký je tvoj dôvod cítiť sa tak zle?? Aký máš dôvod chcieť sa cítiť zle?? Pretože ty sa tak cítiš..tak mi odpovedz..prečo sa vedome niekto chce cítiť zle. :o)

:o))
Tak ti držím palce..a som rada, že si našla odvahu.
Voľný verš mi vraví ešte menej. To ako Na kameni žaba, pes si ľahol na lúku...ach tá večná zvada? Mi napíš kúsok nejakej tvojej básne...Ja som básnický analfabet...ak teda chceš a nemáš problémy s nejakými autorskými právami...:o))))

Rozhodnúť sa byť milá, veselá a krásna? A prečo, keď viem, že by som sa len hrala na niečo, čo nie som? Som tu zbytočne, som načisto zbytočný človek, neužitočný a v ničom práve špeciálny. Je úplne jedno, či žijem dlhšie alebo kratšie, o jedného človeka viac alebo menej, to je predsa fuk. Pre mňa sú stále len sračky, prijať sa a mať sa, nedajbože, rada. Vidím predsa realitu. Telo či duša, ani jedno nemám rada a túžim to zničiť. Jo, túžim. Ale keďže nie som až taký srab, snažím sa s tým bojovať... len keby som vždy aj tak nestála pred krutou realitou, ktorá nepustí. Možno raz? A prečo by mala, keď nepúšťa už 20 rokov? Aspoňže nádej zomiera posledná. Hoci posledná hádam zomriem ja.

anjelik - slová sú jednoduché, ale skutky o to ťažšie. Preto chcem ísť k pani Psychó, aby ma naučila ináč myslieť. Ináč by som tu nebola. Ináč by som sem nepísala.
Mimochodom, básne sa rýmovať nemusia, ja píšem voľný verš ;-)

Janka, Janka, tak tebe vadí pozitivizmus??? Moja zlatá, keby si ty skutočne videla, čo je tento svet zač, o čom to tu vlastne celé je, tak by si vedela , že žiadny optimizmus tu nie je. Ja nie som optimistická, ja nie som pozitívna...ja som zdesená, koľko ľudí a tak veľmi mladých sa tak neskutočne trápi a trpí, pretože ich nikto nenaučil ako majú uvažovať, ako odolávať ponukám na ľahšie riešenia a to je zabiť sa, zohaviť sa, ublížiť si...Že im nikto nepovedal, že prečo žijú..že nežijú preto, že chceli, ale že musia..aby sa znovu a znovu zrodzovali a v krutej bolesti zomierali, pokiaľ konečne nezatúžia po niečom lepšom...Optimizmus??? Nebuď smiešna...to je súcit, to je bolesť, ktorú v sebe cítiš, keď vidíš, že si niekto vedome ničí svoje telo a bez neho preň neni šanca čokoľvek pochopiť. Zadrbávaš sa dokola v tom istom, znovu a znovu...nenávidíš ostatných a pritom si to ty sama..ty sama..tvoja predstava, o nich, tú nenávidíš. Tak sa preboha už spamätaj...nič na svete nie je dokonalejšie ako ty sama...si tu, tak prosím ťa bojuj o svoj život , o svoju šancu niečo pochopiť. Alebo je pre teba lepší tento stav živej mŕtvoly...čo má dva obrazy..režem sa a nerežem sa??!! Si výnimočná, si jedinečná...ja by som nikdy nenapísala smutnú báseň...u mňa veršovanie končí a začína..Bola jedna žaba, od...b toho sraba.;o))
Všetko končí a začína rozhodnutím...aj ty sa môžeš rozhodnúť byť veselá, byť milá, byť krásna..tak sa rozhodni a zahoď už preboha tie žiletky a chyť sa šance byť tou, s ktorou tento svet nezametá ako s handrou..

To uvidíme, čo sa stane. Určite mi nemôže pomáhať len ona, ale aj ja sama. A ak ja sama nebudem chcieť prestať, tak čo už ona chúďatko narobí.

jane ... ty sa nebudeš rezať vôbec! ta psychologička ti pomože , verím v to ! :)

elonedelka - fú, také oblbováky musia byť hrozné. Ja si pamätám, keď som mala 40,5°C horúčku ako som asi vtedy vyzerala a reagovala a ako som sa cítila... možno to nemá žiadny súvis so sebou a možno to vôbec nie je také, ale aspoň trošku si viem predstaviť, aké je mať také silné lieky.
To je dobré, že máš dobrú rodinu. :-) o mňa sa zaujíma jedine tak otec (keď počítame najbližšiu rodinu), matka zistí, že žijem, až vtedy, keď sa mi niečo stane.