Ahojte,chcem Vas poprosit o nazor,ci je toto normalne,ci sa tak blizky ludia ako sestry mozu tak neznasat a co mam robit...
Som starsia sestra,mladsia bola vzdy milacik,vzdy mala ,co cchela,ja som ustopovala...Som total bezproblemove dieta, jednotkarka, chodim na VS, pracujem, mam zaujmy, priatelov, vesela baba.... Sestra zacala byt samy pruser, tvrdi,ze za nic nemoze,lebo to je osud...Ona je pasivny typ cloveka,od detsva,co mi daju,to mam, ale nepohne ani prstom, je naivna, egoisticka, neskutocne leniva, upnuta na matku (dostala od nas spolocny dar,ale ona tvrdi,ze to je len od maminky,lebo ju lubi).Najhorsi eje,ze ony dve su stale psolu,ale take cecky a ja ani nemusim byt.sme na uplne inej vlne.Kym bola sestra v zahranici,nemali sme s matkou ziadny problem,len ak sme sa hadali,tak kvoli nej...Mam pocit,ze prisl ako velky chaos, ktory mi chce zburat to,na com som ja roky makala a ked si to chcem branit,postavi sa proti men ajmama a obranuje ju,ze ako sa knej chovam...Nperide mi normalne,aby sme s av domacnosti natahovali o to, kto umyje riad,ale ona je cele dni doma,ja v praci,popri tom studujem...vlastne ju teraz zivime a ona ani z vdaky nic nepomoze,kym na nu ennahukam,samoska,som zla potom...a ked posmeniem peniaze,ze by bolo fajn,keby uz prispela na byvanie, som zase materialisticka psychopatka,lebo len o prachoch tocim...No tocim,lebo ja makam,aby som mohla zit a ona zije z nas...a niktoto nevidi...ide mi tak starsne na nervy,som o 100stupnov ina,ked je tu,nepokojna,neznesieme sa,jej pritmnost ma uz vytaca....od detsva sme sa hadali a bili,ale kazdy vravel,ze to bude ok,ked vyrastieme, dnes mame 23 a 22 a je to este horsie...neviem ani opisat je povahu...ale citim sa byt ukrivdenaa odsuvana....neviem,za co to mam...ma niekto podobny problem?neviem,co robit
Nenávidím svoju sestru - mozem?
U mna je to trosku inac, ale zakladny problem je rovnaky. Mam mladsiu sestru, ktoru mam velmi rad a s ktorou mame kazdy ineho biologickeho otca. Ja som vsak aj druheho otca vzdy povazoval za svojho vlastneho a mal som s nim velmi pekny vztah. Ked doslo ku konfliktu medzi nim a mamou, tak som mu takmer vzdy drzal stranu. Poslednych niekolko rokov vsak z jeho strany citim vyrazne preferovanie sestry a to aj napriek faktu, ze si myslim, ze som otcovi velmi pomohol v pracovnych zalezitostiach. Najskor islo o pozemky, ktore sestra dostala a povodne som o tomto dare ani nemal vediet. Potom dostala sestra dalsi pozemok a korunou boli posledne Vianoce, ked sestra dostala kvalitne auto v hodnote niekolko sto tisic(4*4) a ja second-hand hodinky v hodnote niekolko tisic (sice kvalitne, ale ja som hodinky nikdy nenosil a ani nebudem). Mam uz dost rokov na to, aby som nad tym mozno iba prizmuril oci, ale naozaj to boli, pretoze si nemyslim, ze by som si to zasluzil. Boli to o to viac, ze aj sestru a otca mam velmi rad, ale pred realitou uz asi naozaj asi dlho nevydrzim zatvarat oci...
ja uz ani sama neviem...kym bola prec, bolo mi fajn a vtedy osm na nu aj pomyslela,ze ako sa ma a ake by to bolo strasne,ekby sa je nieco stalo...ale prisla sem a ta nevdacnost,ktoru mi dava najavo ma dorazila...ja nechcme,aby sa jej nieoc stalo,ale keby sme sa nevidela 10 rokov,asi by mi to bolo jedno..ja mamsvoj zivot...len mam je na nu upnuta,lebo sestra nema prave priatela a moze sa venovat mame..ale keby mala,tak neviem co matka robi..vyzera to tak,ze setsra asi opat odide do zahranicia...to tu zase bude,matk abude revat ako diva, bude stale na internete cakat...ale mne bude dobre...no a co,som sebec,ale nezasluzim si,aby sa ku men takto chovala,ked osm jej vlastne zachranila zivot tym,ze som jej pozicala vela penazi....ale aj ma to mrzi,ze je to takto medzi nami, ale ja uz nic neurobim...mam toho dost,snaha ocenena nadavkami
uplne ta chapem,ja som kvoli tomuto skoncila skor na psychiatrii
kym to niekto nezazije,nevie o com to je.
zavidim ludom,co majuidealnu rodinu,cloveku to da vela...
a mas rada sestru? ci je to take zle?
dakuejm,ja som hlavne chcel apocut,ze naozaj sa to deje a je normalne,ked surodenci nevychadzaju spolu...zenie osm jedina svina,lebo nemam rada sestru.kazi mi zivot,snazim sa odist a naozaj necakam,ze sa nieco zmeni...a ja naozaj nevoem,co este by som mala na sebe zmenit,aby sme vychadzali spolu...keby som sa zmenila v prospech dobrych vztahov, bola by som totalna krava,co sa necha vyuzivat,lebo len vtedy by tu bolo ticho....komunikujeme spolu tak,ze s mamou sa prave nebavi,kvoli tomu,aka je k nej,fakt makka to ju moja sestra za posledny rok tolkokrat sklamala,ze sa jej divim,ze sa s nu vobec bavi...a ja co, makam a chodim do skoly anosim jej domov Acka tu cakam,kedy si ma vsimne azacne MNA brat TAKU AKA SOM:... no,a so sestrou sa pomerne bavime,ale len tak,ked sa musime....
...."Rodičia častokrát preferujú jedno z detí"... *** AKO CASTO *** ???
a este sa nauc vyznam niektorych cudzich slov (apatia a pod.)
Rodičia častokrát preferujú jedno z detí buď to najmladšie, alebo také, ktoré má nejaké postihnutie (chorobu či už fyzickú alebo duševnú) alebo to dieťa, ktoré sa dá na zlé chodníčky (alkohol, drogy, automaty atď.) Je to v mnohých prípadoch preto, lebo cítia vinu a zodpovednosť za svoje deti. Snažia sa ich dostať z každej šlamastiky aj za cenu, že potopia rodinu. Všetku svoju energiu a lásku sústreďujú na to dieťa, ktoré to podľa nich potrebuje. A zabúdajú pritom na ostatné deti. Myslia to síce dobre a chcú pomôcť, ale častokrát robia opak. Prílišnou láskou a orientáciou na jedno dieťa, "zabíjajú" vzťahy v rodine. Deti potrebujú uznanie a lásku choré a i zdravé, dobré i zlé. Malé dieťa toto nedokáže chápať a má pocit nezáujmu a odcudzenia zo strany rodičov. Dospelý človek to vie pochopiť, ale nedokáže dlho takéto správanie tolerovať. Lebo nedá sa stále len dávať. Človek chce aj dostať a hlavne lásku, pocit uznania a mať pocit spolupatričnosti. Rodina by mala držať spolu. Rybana ty už máš voči sestre a svojej rodine riadnu apatiu. Nenávisť je zlá a ubližuje hlavne tebe. Ťažko radiť v tejto situácii, lebo je to veľmi zložité. Určite si treba dať vzťahy do poriadku, ak to nejako ide. No neviem ako medzi sebou komunikujete, ak je to formou hádok a výčitiek, tak asi nedospejete k nejakému rozumnému riešeniu. Skús sa s tým nejako vyrovnať, i keď viem, že ťa to veľmi trápi. Možno raz mama pochopí, že ich máš rada a možno to je jej celoživotná úloha. Mama by mala rozhodne na sestru pritvrdiť.
Rodičia častokrát preferujú jedno z detí buď to najmladšie, alebo také, ktoré má nejaké postihnutie (chorobu či už fyzickú alebo duševnú) alebo to dieťa, ktoré sa dá na zlé chodníčky (alkohol, drogy, automaty atď.) Je to v mnohých prípadoch preto, lebo cítia vinu a zodpovednosť za svoje deti. Snažia sa ich dostať z každej šlamastiky aj za cenu, že potopia rodinu. Všetku svoju energiu a lásku sústreďujú na to dieťa, ktoré to podľa nich potrebuje. A zabúdajú pritom na ostatné deti. Myslia to síce dobre a chcú pomôcť, ale častokrát robia opak. Prílišnou láskou a orientáciou na jedno dieťa, "zabíjajú" vzťahy v rodine. Deti potrebujú uznanie a lásku choré a i zdravé, dobré i zlé. Malé dieťa toto nedokáže chápať a má pocit nezáujmu a odcudzenia zo strany rodičov. Dospelý človek to vie pochopiť, ale nedokáže dlho takéto správanie tolerovať. Lebo nedá sa stále len dávať. Človek chce aj dostať a hlavne lásku, pocit uznania a mať pocit spolupatričnosti. Rodina by mala držať spolu. Rybana ty už máš voči sestre a svojej rodine riadnu apatiu. Nenávisť je zlá a ubližuje hlavne tebe. Ťažko radiť v tejto situácii, lebo je to veľmi zložité. Určite si treba dať vzťahy do poriadku, ak to nejako ide. No neviem ako medzi sebou komunikujete, ak je to formou hádok a výčitiek, tak asi nedospejete k nejakému rozumnému riešeniu. Skús sa s tým nejako vyrovnať, i keď viem, že ťa to veľmi trápi. Možno raz mama pochopí, že ich máš rada a možno to je jej celoživotná úloha. Mama by mala rozhodne na sestru pritvrdiť.
ked zmeníme seba, zmenia sa aj postoje iných k nám. prečo vždy si každý myslí, že chyby robia iba tí druhá a on je dokonalí a bez chyby?
ľudia, zabúdate na jednu základnú vec: každý z nás môže zmeniť iba jediného človeka na svete a ním sme my samy. nikoho okrem seba zmeniť nedokážete. zdá sa to síce niekedy neuveriteľné, ale keď zmeníme
Čo stratíš tým, že odídeš? Myslíš, že sa zmenia a začnú si ťa vážiť? Pochybujem. Keď ti ide o to, to sa ti možno podarí skôr, keď budeš preč, keď zistia, že nemá po nich kto upratovať, prispevať im na život a možno si konečne mama uvedomí, že aj segra bude musieť ísť robiť, aby vyžili. Ty si pekne zariaď svoj život a ony si budú musieť svoj. A úctu a lásku nečakaj, ani vďaku, to sa nezmení...Dežím palce
