Ahojte,chcem Vas poprosit o nazor,ci je toto normalne,ci sa tak blizky ludia ako sestry mozu tak neznasat a co mam robit...
Som starsia sestra,mladsia bola vzdy milacik,vzdy mala ,co cchela,ja som ustopovala...Som total bezproblemove dieta, jednotkarka, chodim na VS, pracujem, mam zaujmy, priatelov, vesela baba.... Sestra zacala byt samy pruser, tvrdi,ze za nic nemoze,lebo to je osud...Ona je pasivny typ cloveka,od detsva,co mi daju,to mam, ale nepohne ani prstom, je naivna, egoisticka, neskutocne leniva, upnuta na matku (dostala od nas spolocny dar,ale ona tvrdi,ze to je len od maminky,lebo ju lubi).Najhorsi eje,ze ony dve su stale psolu,ale take cecky a ja ani nemusim byt.sme na uplne inej vlne.Kym bola sestra v zahranici,nemali sme s matkou ziadny problem,len ak sme sa hadali,tak kvoli nej...Mam pocit,ze prisl ako velky chaos, ktory mi chce zburat to,na com som ja roky makala a ked si to chcem branit,postavi sa proti men ajmama a obranuje ju,ze ako sa knej chovam...Nperide mi normalne,aby sme s av domacnosti natahovali o to, kto umyje riad,ale ona je cele dni doma,ja v praci,popri tom studujem...vlastne ju teraz zivime a ona ani z vdaky nic nepomoze,kym na nu ennahukam,samoska,som zla potom...a ked posmeniem peniaze,ze by bolo fajn,keby uz prispela na byvanie, som zase materialisticka psychopatka,lebo len o prachoch tocim...No tocim,lebo ja makam,aby som mohla zit a ona zije z nas...a niktoto nevidi...ide mi tak starsne na nervy,som o 100stupnov ina,ked je tu,nepokojna,neznesieme sa,jej pritmnost ma uz vytaca....od detsva sme sa hadali a bili,ale kazdy vravel,ze to bude ok,ked vyrastieme, dnes mame 23 a 22 a je to este horsie...neviem ani opisat je povahu...ale citim sa byt ukrivdenaa odsuvana....neviem,za co to mam...ma niekto podobny problem?neviem,co robit
Nenávidím svoju sestru - mozem?
ahojte,tak som tu opat a citam prispevky...
my sme so sestrou od malicka superili...o priazen rodicov, a myslim,ze oni nas sem dostalikde sme...videli sme,ako sa oni stale hadaju,delia si veci,by na polovicu, u nas nebola laska apohoda...ked sa otec odstahoval,malo nas to tri zeny stmelit,ale ked je jeden sebec a mysli len na seba a na maminku...ja som ukradnuta,tak je jasne,ze vnikne konflikt...citim sa ukrivdena,zabijam zivot tym,ze si na seba zarabam a oja sestra si uziva aj moje oprachy a ma kopec casu,ktory by som aj j achcela mat...a ked mam na toot poznamku,urobi azo mna zakomplexovanu psychopatku...tu by to riesil odchod,ze by som sa ja netrapila,ale byt o dnich a odist s tym,ze som pre ne krava ma tiez netesi,to je utek,to by zase len vyhrali...ja viem,este to dako vydrzim,ale je t tu huste....
a je pekne,ze sa snazi tu nejaka mamicka mat deti na rovnakej vahe,ale ani nevie smoja,kedy a ako to prepisknes...teda,dufam,ze nie,ale ked ti podrastu,a zacnu sa odlisovat od seba zaujmami,ani neustriehnes,co sa deje akomu ako nadrziavas...to by sme vsetci museli robit vsetko naraz a vsetko rovnako
Rybbana u teba sa nejedná o nenávisť skôr si myslím že je to sebaľútosť čo je v tvojom prípade pochopiteľné.Snaž sa svoj život v budúcnosti zariadiť tak aby toto tvoje deti nezažívali.No a čo ti poradiť,myslím že nejaký rozhovor na tuto tému medzi tebou a matkou nemá význam pokiaľ máš možnosť sa niekde odsťahovať sprav to ak nie nerieš to len sa trápiš.Neviem ako prispievaš na domácnosť a nepostrehla som koľko členná ste rodina.Pokiaľ ste štvorčlenná rodina dospelých ľudí daj 1/4 na bývanie a stravuj sa sama možno sa niekto spamätá.Mne by sa tiež nepáčilo živiť dospelú sestru
ano ja tiez hovorim,ze za to mozu rodicia,ako sa sprava sestra,lebo videla,ze jej vsetko preslo a teraz sa tiez tak chova ku mne,nie ako sestra mladsia,ale ako keby bola moja matka,alebo neviem kto.
A pritom,som si velakrat vsimla,ze vela veci opakovala po mne,vela veci sa jej na mne pacilo,ale ked videla,ze rodicia s tym nesuhlasili,zasa stala pri nich.Presne,tiez mam rovnaky meter na deti,a mrzi ma ked niekomu viac ublizim.Neviem si predstavit aby som ich rozdelovala,stale im pripominam,ze su surodenci a maju si pomahat.
No,co uz taky je zivot a este mame vela toho pred sebou.Musi sa zit dalej,ale je to tazke,velmi,ked clovek sa snazi a jeho snaha vyjde nazmar.
rybanna,musis to nejak prekonat a zit aj s tym.Nic ine ti neostava,mozno sa to este obrati v dobro.U mna je to uz nemozne.Prajem ti vela stastia v zivote.
no mas to tazke.kedze uz ma tvoja sestra 22 rokov tak je dospela.spravi sa to tym ze sa naozaj odstahujes. a tvoja mama pochopi ze mladsia sestra bude musiet ist robit aby dokazali utiahnut domacnost. ked sa tvoja sestra otrepe o skutocnost mozno sa zmeni je postoj a nazor k tebe. zacne chapat skutocne priority zivota, zmeni sa jej povaha. vyskusaj sa odstahovat aspon na pol roka, rok. aby si aj oni vyskusali a pochopili co si pre nich robila, odporucujem, ja som sa odsahovala v 19, doma sa to nedalo uz tiez nijako vydrzat.teraz mam s mamou a bratom perfektny vztah, a uz mam 23 rokov.stoji to zato
Nechápem rodičov,čo preferujú jedno dieťa pred druhým a vôbec si neuvedomujú ako tým ubližujú niekomu kto ich ma rád.Ja mám dve deti ale vždy šlo všetko rovným dielom pre oboch na oboch máme s manželom rovnaký meter.Keď sa mi zdalo že som predsa len dala v niečom prednosť jednému hoci neúmyselne mrzelo ma to.Moje deti majú úžasný vzťah vo všetkom si pomáhajú,nehádajú sa a vidím,že keď je jeden niekde mimo domu tomu druhému chýba hoci obaja už majú svojich priateľov.Ja som tiež mala taký vzťah s mojím bratom a vydržal nám až doteraz máme sa veľmi radi.Myslím že to záleží od rodičov.
ja som s bratom perfektne vychadzala kym sa neozenil,so sestrou nikdy,ale ja som sa snazila,len ona toho zneuzivala,a povedat rodicom toto,ze maju radsej ju ako mna,neplati,lebo povedia,ze si ja namyslam,nevedia byt objektivny.Myslia si,ze su poctivy a robia vsetko rovnako pre vsetkych.Ale,ani zdalekoa nie je to tak,a lutovat sa nemienim,lebo nikdy som sa nelutovala/a mam 40/inak skor lutujem inych.Svoje deti ucim tak aby si vazili jeden druheho,lebo su surodenci.Snazim sa aby si pomahali a podobne.
odsťahuj sa a hotovo
ahoojte,una doma to bolo tie tak kym brat nemal 15 rokov konecne dostal rozum a vychadzame az moc dobre by som povedala.Vzdy boli rosicia na jeho strane pretoze bol mladsi a milacik celej rodiny.Raz vznikla unas jedna mensia hadka a vtedy som povedala ze maju radi len jeho a ja som 5 koleso na voze,ze vzdy davaju zapravdu len jemu lebo je mladsi a vsetko si odskacem vzdy len ja.Odvtedy sa spravaju inak a o par mesiacou mal bracho 15.Teraz je to super chodime spolu vonku rozpravame sa o vsetkom moznom poziciamave si dokonca niektore veci co mi on nikdy nechcel dovolit.Naposledy som mu pozicala 10 000 a v pohode uplne verim mu ze ked ich bude mat vrati mi ich....dnes sme boli spolu na vianocnych nakupoch a bolo fantasticky boli sme si sadnut v restike uplna pohodicka ...som rada ze mam s bratom taky vstah :o).....priala by som vsetkym ktory maju mladsich surodencov aby takto vychadzali...drzim palce
valeery je zrejme pricucnuta na maminom cecku a zrejme sa jej toto bytostne dotyka.
