Ahojte,chcem Vas poprosit o nazor,ci je toto normalne,ci sa tak blizky ludia ako sestry mozu tak neznasat a co mam robit...
Som starsia sestra,mladsia bola vzdy milacik,vzdy mala ,co cchela,ja som ustopovala...Som total bezproblemove dieta, jednotkarka, chodim na VS, pracujem, mam zaujmy, priatelov, vesela baba.... Sestra zacala byt samy pruser, tvrdi,ze za nic nemoze,lebo to je osud...Ona je pasivny typ cloveka,od detsva,co mi daju,to mam, ale nepohne ani prstom, je naivna, egoisticka, neskutocne leniva, upnuta na matku (dostala od nas spolocny dar,ale ona tvrdi,ze to je len od maminky,lebo ju lubi).Najhorsi eje,ze ony dve su stale psolu,ale take cecky a ja ani nemusim byt.sme na uplne inej vlne.Kym bola sestra v zahranici,nemali sme s matkou ziadny problem,len ak sme sa hadali,tak kvoli nej...Mam pocit,ze prisl ako velky chaos, ktory mi chce zburat to,na com som ja roky makala a ked si to chcem branit,postavi sa proti men ajmama a obranuje ju,ze ako sa knej chovam...Nperide mi normalne,aby sme s av domacnosti natahovali o to, kto umyje riad,ale ona je cele dni doma,ja v praci,popri tom studujem...vlastne ju teraz zivime a ona ani z vdaky nic nepomoze,kym na nu ennahukam,samoska,som zla potom...a ked posmeniem peniaze,ze by bolo fajn,keby uz prispela na byvanie, som zase materialisticka psychopatka,lebo len o prachoch tocim...No tocim,lebo ja makam,aby som mohla zit a ona zije z nas...a niktoto nevidi...ide mi tak starsne na nervy,som o 100stupnov ina,ked je tu,nepokojna,neznesieme sa,jej pritmnost ma uz vytaca....od detsva sme sa hadali a bili,ale kazdy vravel,ze to bude ok,ked vyrastieme, dnes mame 23 a 22 a je to este horsie...neviem ani opisat je povahu...ale citim sa byt ukrivdenaa odsuvana....neviem,za co to mam...ma niekto podobny problem?neviem,co robit
Nenávidím svoju sestru - mozem?
snazim sa osamostatnit,uz mi chyba len krocik..a myslim,ze ked tu nebudem,ich puto len zosilnie..ale ja budme mat pokoj....ja mam skvely zivot,ked nie som soo sestrou,nic mi nechyba...ale vsetko som si vydrela a ona vsetko dostane...j alen neviem,ako tu mams nimi nazivat,teraz sa nerozpravame,po vcerajsej hadke...mam dost,pripadam sia,koby som sa rozpravala s dementami,ked nieco tvrdim a oni to nechapu a obracaju proti mne
prepac,
za skomolenie niektorych slov.
Brat je zenaty,a zije so zenou u nas,ako najmladsi.
Takze automaticky aj svagrina je proti mne.Obcas ma to trapi,ale povedala som si,mam svoje problemi a nebudem sa zaoberat,nimi,ja mam ciste svedomie voci nim.
Tiez nevychadzala som zo sestrou od malicka,bola to take rozmazlene decko,ktore sa stale zalovalo,a ja ako starsia som musela stale ustupovat.Lebo,ze vraj mam mat rozum,ona si na to zvykla a zneuziva toho do teraz.Mohla by som o tom napisat roman.Chcem len aby si vedela,ze nie si sama,a netrap sa,to ti nepomoze,len sama sebe poskodis.A ich nikdy nezmenis.
mame,rovnaky a zaroven odlisny problem. Som najstarsia zo 4 surodencov. Na strednej skole som zacala mat problemy s otcom,myslim si,ze to zacalo preto, lebo som zacala chapat aky v skutocnosti je a odkryvala som ruzove okuliare vsetkym,len mame sa mi ich nepodarilo odkryt. Uprednostila otca predomnou,ja som sa pocase vydala,zalozila rodinu a samozrejme odstahovala. Otec, ak sa tak da nazvat, si nasiel frajerku,rozviedol sa z mamou a ozenil sa. Druha sestra sa takisto vydala a doma ostala najmladsia sestra z bratom. Sestra zacala pracovat,a brat.... ten nedokoncil skolu,robi problemy,nepracuje a necha sa zivit mamou a udivuje ma,ze to mama znasa,chova si na prsiach dalsieho hada,za ktoreho vybavi vsetky sracky a on sa jej podakuje tym,ze sa na nu vykasle ako aj jej muz. Sestra zvazuje,ze sa nastahuje ku mne, pokial priatel nevystuduje a tiez sa vezmu.Pointa ja vtom, ze cim sa lepsie chovas a myslis, len na druhych dobro tym si horsia. Preto si zi svoj zivot a snaz sa osamostatnit.
Odstahovala som sa odtial hned ako som bola dospela.Nekomunikujeme spolu,ignorujem ich.Je to tak lepsie.
ako keby som citala svoj osud :).. len ja mam 24 a ona 20... ale inak je to takmer to iste... radu ti nedam ziadnu, ja som sa s tym zmierila, myslela som ze sa to zmeni ked sa odstahujem, ale nezmenilo sa to... ked pridem nasich kuk tak je to tak isto ako to bolo, mam pocit ze im vobec nechybam, iba otec sa o mna zaujima, ale povedala som si ze sa nebudem kvoli nim trapit, mam okolo seba ludi ktorym na mne zalezi a to mi staci...
a zijete spolu v domacnosti? lebo mi este ano...a o to horsie je to....aj tvoji rodicia su na jeho strane?
presne,podobne nieco mam aj ja.Ako pises ty.A tiez som sa pytala na to,preco prave ja.Presne,vo vsetkom som 100xlepsia ako sestra,a je stale oblubenejsia ona,ako ja.Protom som pomohla mame ked otec pil,stale som stala,pri nej a nakoniec sa to otocilo proti mne,nie len sestra,ale aj otec a sestra hraju taku dokonalu rodinu.Mam aj brata,s tym som vychadzala perfektne a tiez ho postvali proti mne.Teraz momentalne som prestala domov chodit a to som sa snazila,stale s nimi nejak vychadzat,ale stale nejak sa to otocilo proti mne.Tak som sa rozhodla s takou rodinou skoncit nadobro.
Moj vztah s bratom je taky isty.Uz som si na to zvykla a ignorujem to.
