Ahojte,chcem Vas poprosit o nazor,ci je toto normalne,ci sa tak blizky ludia ako sestry mozu tak neznasat a co mam robit...
Som starsia sestra,mladsia bola vzdy milacik,vzdy mala ,co cchela,ja som ustopovala...Som total bezproblemove dieta, jednotkarka, chodim na VS, pracujem, mam zaujmy, priatelov, vesela baba.... Sestra zacala byt samy pruser, tvrdi,ze za nic nemoze,lebo to je osud...Ona je pasivny typ cloveka,od detsva,co mi daju,to mam, ale nepohne ani prstom, je naivna, egoisticka, neskutocne leniva, upnuta na matku (dostala od nas spolocny dar,ale ona tvrdi,ze to je len od maminky,lebo ju lubi).Najhorsi eje,ze ony dve su stale psolu,ale take cecky a ja ani nemusim byt.sme na uplne inej vlne.Kym bola sestra v zahranici,nemali sme s matkou ziadny problem,len ak sme sa hadali,tak kvoli nej...Mam pocit,ze prisl ako velky chaos, ktory mi chce zburat to,na com som ja roky makala a ked si to chcem branit,postavi sa proti men ajmama a obranuje ju,ze ako sa knej chovam...Nperide mi normalne,aby sme s av domacnosti natahovali o to, kto umyje riad,ale ona je cele dni doma,ja v praci,popri tom studujem...vlastne ju teraz zivime a ona ani z vdaky nic nepomoze,kym na nu ennahukam,samoska,som zla potom...a ked posmeniem peniaze,ze by bolo fajn,keby uz prispela na byvanie, som zase materialisticka psychopatka,lebo len o prachoch tocim...No tocim,lebo ja makam,aby som mohla zit a ona zije z nas...a niktoto nevidi...ide mi tak starsne na nervy,som o 100stupnov ina,ked je tu,nepokojna,neznesieme sa,jej pritmnost ma uz vytaca....od detsva sme sa hadali a bili,ale kazdy vravel,ze to bude ok,ked vyrastieme, dnes mame 23 a 22 a je to este horsie...neviem ani opisat je povahu...ale citim sa byt ukrivdenaa odsuvana....neviem,za co to mam...ma niekto podobny problem?neviem,co robit
Nenávidím svoju sestru - mozem?
valeery,mne sa nezda,ze by sa tu niekto lutoval,len tu kazdy napisal svoj nazor a tiez sme len ludia a myslim si,ze väcsina z nas sa snazila pochopit aj tu druhu stranu a vyrozpravat si to medzi sebou,ale ked to nejde,tak to nejde, nada sa vsetko trpiet do nekonecna,ked to tebe takto vyhovuje tak si tak zi,si ukazka mojej mamy,za dobrotu na zebrotu. Dakujem,ale takyto zivot a tie kraviny co si popisala si nechaj pre seba.
valeery,ale to musia chciet vsetci,a nie len jeden clovek z rodiny.Nejde do nekonecna niekomu odpustat a kde je odpustanie z ich strany,len zneuzivaju toho,ze clovek odpusti.Pis len za seba.A kazdy vieme najlepsie,ako to je.Donekonecna sa neda odpustat a aby niekto zvaloval chyby na jedneho.Asi ty to az take tazke nemas,lebo by si viac chapala.
aby som to doplnila: ja som s avelakrat snazila nase vztahy urovnat,ale neslo to...moaj sestra je priklad clvoek,aktoremu je vsetko jedn,kym jej je dobre...junic netrapi,ved dako bude...nasi sa rozvadzali a ona sa o to nezaujimala,tak mi nehovor prosim,ze ja som sebec,alebo nechapava.... vidim,ze sstra sa ma uzasne,svet kombicka...a az ke djej pripomeniem,ze by v tej ako hovoris dolezitej rodine mohla aj pomoct,tak vtedy sa ukaze JEJ prava tvar..a preco ju chcem menit? lebo jej bezohladne spravanie vsetkym vadi,vsetkym,okrem matky...ked vidim,ze ja niekomu ublizujem,nieco zmenim na sebe...ja nie osm clovek,co caka,co mu osud rinesie,ja si zivot riadim sama a nazor,ze co bude bude je mi cudzi... ked nieoc takto nechcem,tak s tym bojujem...kazd ysme iny,tebe to mozno vyhovuje podriadit sa tomu...ale zrejme to nebudes mat az take zle,neviem...
Prečo sa silou mocou snažite zmeniť to , čo je dané? To je ako by ste chceli zmeniť skalu aby bola mäkká, alebo zmeniť farbu niečoho ked je už dané....prečo? ber svoju sestru brata takého aký sú.....nezmeniš silou...to musia chcieť sami...namiesto toho sa ľutujete lebo vy ste príklad, vy ste lepší vo všetkom....ak by ste neboli sebecký a nemysleli by ste len na seba trklo by Vás , že na svete sú aj horšie veci a mali by ste ste si vážiť rodinu...rodina sú tí, ktorých si človek pri narodení nevyberá sú daný osudom...karmou...zaujímalo Vás vôbec niekedy prečo sa Vaši súrodenci správajú tak ako sa správajú? Či ich netrápi niečo, ako sa citia, ked sa už správajú tak ako sa správajú?určite na to maju dôvod a vy naniesto toho, že by ste sisadli vyriešiť Vaše problémy radšej ľutujete samých seba ako by ste boli oporou, pomáhali si navzájom...prečo Vám radím, lebo ja mam toto isté doma a nesnažím sa meniť veci, to čo má byť bude, to čo má prísť pride, bude....bez ohladu na vaše city, ktoré sa môžu zmeniť to jediné dokáže človek najlepšie...milovať, odpúšťat, nenávidieť a zas milovať a odpúšťat....
je to zle,jasne tiez to poznam,ale clovek sa s tym musi vyrovnat,lebo nakoniec len ty na to doplatis.Tiez niekedy mam velmi zle pocity,ze preco prave ja.Dokonca,som pomohla mame v takych tych najtazsich chvilach ked otec prisiel opity domov ako delo a pustil sa do nej...
a teraz,to beru ako keby ja som si len vymyslala ked nieco poviem,tiez sa mi to zda nespravodlive.Ale,uz sa s tym neda nic robit,a ja som sa rozhodla,ze uz k nim nikdy nevkrocim,par krat som to povedala a stale som to porusila,lebo som chcela vychadzat s nimi za dobre,ale ako som pisala,stale sa to otocilo proti mne.Tak teraz som si povedala,ze uz s nimi skoncim na dobro.Ale,urcite su dni kedy to cloveka trapi,len ja som prisla na to,cim viac vedia,ze ma to trapi tym ich to viac tesi,tak na nich kaslem,a nech si rozpravaju,o mne co chcu.Myslim,ze posledne slovo bude mat aj tak PAN BOH a nie niekto,kto sa len hra na dobreho.
...najhorsie je zit tu s pocitom,ze im vadim,ze som zla,protivna....
musis byt silna a prekonat to,stale maj na pamati,ze odides prec,a budes mat pokoj.Ja nemam pokoj ani tak,lebo vsetko,sa otocilo proti mne,este aj ludi stvu proti mne a to je este horsie,odkedy sa brat ozenil,pre mna sa stal zivot peklom.Lebo,sa k nim pridala aj svagrina a jej rodina a pletky ktore roznasaju,su stale len proti mne.I ked som ja svagrine nijako neublizila.Je to tazke,ale ak sa neobrnis budes trpiet len ty.
Ja ich beriem ako nevyrovnanych ludi,ktory sa filtruju na mne.A v rodine musi byt cierna ovca.Len stale nemozem pochopit jednu vec,ked niekto nadava na vlastne dieta nadava aj na sameho seba ved je to jeho krv,nechapem,ze to im nedochadza,ved sami na seba nadavaju.My predsa nemozeme,ze sme sa narodili v ich rodine.
presne tak, ze ja som ok,ked s nou nie som...a nechyba mi,bola roka pol prec a zilo sa mi skvele.takto len placem a som utrapena...som rada,ze ja nie osm ta vadna zla bestia...dakuejm za nazory...uz len to vydrzat,kym sa odstahujem
