Je mi jasne ze takychto tem tu uz muselo byt milion,ale potrebujem sa skratka vykecat,niekomu inemu nez ludom ktorych stale ,,otravujem"...citim sa nenormalne sama.mam 22, zname okolo mna zacinaju byt tehotne, kamosky sa stahuju k frajerom, zasnubuju a podobne veci...a ja,nemam ani frajera ani ziadnu inu spriaznenu dusu...kamosky maju uz svoje starosti,alebo som ich nejako uspesne odplasila...skratka ked ma nieco sere, nemam sa uz ani komu zdoverit,mozno tak raz za tyzden psychologicke...ale ako snad chapete to nie je ziadny priatelsky vztah...ja uz nemam ani s kym chodit do kina...cely tyzden cakam kym bude vikend aby som sa mohla poriadne ozrat a zabudnut na problemy...(nie som ziadna zakomplexovana chudera a ani hlupa som neni ani skareda-len pre istotu...netrpim ani prebytkom volneho casu:chodim do skoly,roboty a este aj nacvicujem divadlo...)...o sest tyzdenov idem na pol roka do zahranicia..kdesi v hlbke duse si zelam by sa mi cestou nieco stalo a uz som mala svaty pokoj...
som strasne sama
Ale aj ja som pôsobila ako vŕba. Viem všetky problémy známych a ľudí okolo nich.
Nakoniec som si povedala, že prečo...veď aj ja mám problémy. Ako som sa začala sťažovať ja- najprv nikto neveril, pretože do vtedy o mne nepočuli. Potom som sa cítila dobre, pretože mi nevrelo pod pokrievkov a celkom sa mi uľavilo. Netvrdím, že sa iba sťažujem. Ale potom, ako som od ex-manžela mala modriny a kryla som ich aj pred svojou rodinou, som si povedala DOSŤ. Nakoniec, nikto o mojich problémoch nevedel a keď som podala o rozvod, ex bol chudáčik a ja ľahká žena. Teraz je moja rodina na strane ex a ja som ostala sama vo vzťahu, ktorý za nič nestojí a z dcérou, Jedine kolegyňa ma vypočuje, posťažujeme si a to je všetko. Myslíš , že sa neoplatí hovoriť o problémoch?
no,ja sa na net dostanem az vecer,ak ho mam teda volny a nemam povinnosti. Vies,ja nemam butlave vrby,tou som ja a asi mi nerobi dobre pocuvat,riesit problemy inych,lebo stale nato myslim a vsetko sa vo mne hromadi. Ja nemam partnera,mala som par vztahov,dva nadherne tak viem,ze s muzmi tazko,bez nich horsie:-)
Baby iba Vám chcem odkázať, že ani jedna určite nie ste na hov....:-))
Je viac než isté, že keď sa potrebujete vysťažovať niekomu inému ako tým "svojim" vŕbam, stojí Vám život za niečo a problémy s tým spojené máte chuť riešiť.
Neviem ako vy, ale ja keď sa napojím na net, celkom rýchlo mi prejde čas a netvrdím že nemám problémy, celkom rýchlo mi ubehne čas s ľuďmi, ktorí majú chuť riešiť moje problémy a osloviť ma niečím " nezávislým". Myslím ich pohľadom na moje ošemetné problémy. A preto sem rada chodím. Môj priateľ stojí za dve veci...Máte aj vy ten problém?
ja sa priznam,ze som asi na hovno clovek, teda ako sa to vezme. Ja som vzdy bola ta, ktora kazdeho vypocula, kazdi sa pri mne vyplakaval a ja som pocuvala a radila, bola som ta, ktora organizovala oslavy, vecierky, party, vzdy to bolo na mojich pleciach a mne to nevadilo, lebo som vedela, ze mojich blizkych-rodinu a priatelov tym potesim. Rozdala som sa pre druhych, lebo v tej chvili som to povazovala za spravne. Ja som bola vlastne bezproblemovy clovek, teda aspon tak som posobila. Ale ked prisli problemy, zrazu nebolo nikoho, kto by ma vypocul a poradil.
Premyslala som aj o tom, ze najviac mi asi chyba laska a pochopenie, niekto kto by ma vypocul a objal, niekto, pre koho by sa oplatilo zit a nielen prezivat.
Ale nechcem byt s niekym len preto, ze sa to patri, s niekym, s kym by som si nerozumela. Najst chlapa podla vlastnych predstav, aj ked s jeho chybami a vrtochmi je tazke. Cim som starsia, tym mam asi vyssie naroky.
A dakujem sewie za temu, v ktorej sa mozem vykecat:-))
janka.to ze mas 30 neznamena ze uz nikoho nestretnes! mamina kolegyna ze vydavala v 33 a teraz ma nadhernu dcerku a zlateho manzela....budem ti drzat palce...ja asi nikoho nestrenem,lebo mam bud taku smolu alebo som taky sakra na hovno clovek-neviem sa rozhodnut
zullejka, presne tak...na co ti je mat tisic povrchnych znamych ked da citis aj tak sama...ja mam tolko roboty ze az...tolko zaujmov...ale uz ma to vsetko netesi...lebo stale mi nieco chyba
ja cestujem neustale, zboznujem cestovanie, teda az po tanci, lebo ten je mojou vasnou,ale vela znamych mi povedalo v poslednom case, ze tancujem bez zivota. Takisto velmi rada fotim a upravujem fotky. Takze zaujmov mam dost, navonok sa zdam vyrovnana a stastna, ale vnutri bojujem sama so sebou.
Vsetko co si opisala Kikina, prezivam..spoznavam novych ludi, cestujem, rozsirujem si obzory a predstav si, stale sa citim tak velmi sama
sewie, ako keby som to ja písala. len s tým rozdielom, že ja mám 3o rokov. mám rodičov ale aj napriek tomu som sama. osamotená. každý v okolí má svoju rodinu, nemám kam ani s kým chodiť. nemám priateľa a to je to najhoršie. nemá ma kto objať, pobozkať. najhoršie je to keď prídem z práce, keď si večer ľahnem sama do postele, a ešte víkendy sú hrozné. každý sa naň teší, a ja mám depku.
takže tak, nie si sama. ale ty si mladá, raz stretneš toho pravého, ktorí ťa bude ľúbiť a ty zabudneš na samotu.
ja chcem cestovat,milujem cestovanie...o tom to neni...ako si mozem uzivat zivota ked ma zabija samota
boze baby, uzivajte si zivota, raz budete stare, ak sa dozijete a budete si nadavat, ze ste premarnili sancu! cestujte, spoznate novych ludi, otvoria sa vam obzory. mat opat 20 a dnesny rozum(33) tak tiez nelamentujem tolko nad somrinami a zijem! ja si teraz viac vazim a uzivam zivota, cestujem, spoznavam ludi, zabavam sa, vsetko je super, az na moje biologicke hodiny, hihi. zijete len raz a jaky si to udelas, takovy to mas!!