bude alkoholik?

ODKAZ PRE MARIA: Klobúk dole, držím ti palce v abstinencii, viem aké ťažké cesty k nej vedú, počula som množstvo príbehov a jeden mám aj doma :), medzi mojimi priateľmi je množstvo abstinujúcich, sú to teraz v podstate naši najbližší ľudia... Lenže kto neprežil, nepochopí... odsúdiť je ľahko...

Mario,o tom som písala aj ja.V živote mojho kamaráta tiež dopomohlo k jeho závislosti jednanie zo strany jeho bývalej priateľky a keď pôjdem do hĺhbky, tak jednanie jeho rodiny. Závislý bol skutočne ON, na tom sa nič nezmení. Ja vidím alkohol tak 2x do roka. Išlo mi práve to to, ako ho motivovať, nie odsúdiť. Preto som tu písala, preto som žiadala o pomoc, radu, ale teraz už viem, že všetky rady boli zbytočné, pretože liečiť sa nechcel práve ON. Keby to malo účinok, išla by som tam namiesto neho...ale to žiaľ nejde. Nevidela som ho už rok, možno viac, a bojím sa toho stretnutia, bojím sa ako bude vyzerať,aký bude jeho pohľad.
A abstinujúcim všetká česť, vážim si takých ľudí, ale dobre by som si premyslela, či by som s takým človekom žila. To by som vážne musela vedieť, ako dlho pil, ako dlho už vydržal abstinovať, aký bol predtým a teraz...a mám na to právo. Urobila by som to pre pokojný a štastný život nás obidvoch.

Fraisee, dúfam, že ak ty na niečo ochorieš, tiež ťa označia za slabocha... poznám mnohých abstinujúcich alkoholikov a sú to silné osobnosti, lebo len silná osobnosť dokáže to čo oni...

Gerda môj priateľ pil takmer 20 rokov, z toho posledných 11 vedel, že je závislý a snažil sa prestávať; krátkodobé nečestné a násilné abstinencie a rýchle recidívy. Po x liečeniach sa mu poradilo prestať a to preto, že si to usporiadal v hlave. Už bol úplne, úplne na dne. Jeho osobnosť je poznačená chorobou tak ako je poznačená každá osobnosť, ktorá prekoná choroba. Lebo akákoľvek závislosť je diagnóza a je to choroba.

ahojte vsetci.Zavislost je choroba ako kazda ina akurat s mensim rozdielom.clovek ma na vyber bud chce byt zavisli-nicit zivot sebe alebo svojim blyzkim alebo abstinovat.je to len vlastne rozhodnutie.cital som si vase pribehy a nazory a v kazdom som vycital ze ten zavisli je ON.cudovali by ste sa kolko ludi vseobecne je zavislych a to bez rozdielu na pohlavie.na lieceni som bol dva krat.ANO som abstinujuci alkoholik a mam len 24 rokov.abstinujem vysse dva roky a mrzia ma nazory ludi ktori o nas abstinujucich zmyslaju v tom horsom svetle.to ci je clovek lieceny na zavislost a abstinuje alebo v zivote zavisli nebude nerozhoduje o tom aky je.o tom rozhoduje povaha a spravanie sa k sebe a ostatnym.samozrejme ak zavisli sa nechce liecit sam tam nepomoze ani svetena voda.pre mna abstinencia neznamena zataz ale radost.kazdy clovek potrebuje oporu blyzkych a nezalezi ci je zdravy alebo nie.PS-nikto z vas nevie ci raz nebude zavisli,ci prave ten poharik ktory vypijete na buduce nebude ten ktory z vas urobi alkoholika

alkoholici su kapitola sama o sebe, podla mna su to slabosi, hold najdu sa tam jedinci s kt. sa zivot kruto zahral a spadli do toho.

ahoj lu. po akom dlhom období začal tvoj priateľ abstinovať? Pretože čím dlhšie pije, tým je skutočne jeho povaha poznačenejšia alkoholom. To určite neznamená, že ak niekto pije krátko,tak bude mať rovnaký problém ako dlhodobý alkoholik. Určite tvoj priateľ urobil dobre, keď začal abstinovať skoro, ale kristina može mať pravdu v tom,že osobnosť, organizmus ktorý začal abstinovať po rokoch strávených "v alkohole" ostáva poznačený a zmenený. Ziaľ, aj moja skúsenosť...som rada, že je odvtedy už dlhý čas čo som založila túto tému a bola som obozretná a vyhla sa sklamaniu. Škoda, že ten moj kamarát nenastúpil cestu abstinencie tak skoro, ako tvoj, lu. Ale naozaj som nevedela urobiť viac...ostatné záležalo na ňom.

Hm, prečítala som si túto tému a od niektorých ľudí som sa dozvedela "zaujímavé veci". Kristínka ako si môže dovoliť na základe jednej svojej skúsenosti dovoliť povedať, že všetci alkoholici sú slabosi...? Ty si neišla do vzťahu s abstinujúcim alkoholikom ale s klamárom. Lebo niekto, kto abstinuje 6 rokov sa už len tak nedá niečím rozhodiť, lebo vie akú cennú vec má. Ja s jedným abstinujúcim tiež žijem a nepovažujem ho za slabocha, ani za poznačeného a prežili sme spolu ťažké dni a mesiace, veru hej...Ak niekto začne seriózne abstinovať, zmení sa jeho osobnosť a vám sa zmení život. Ak je jeho odhodlanie úprimné a nie z nátlaku...

alkoholika tam dostať ťažko!! prečítaj naše príbehy.
sid, ozvi sa niekedy!

Dnes som nasla tuto diskusia a rozhodla som sa aj ja prispiet do nej.
Takmer 4 roky som mala (ja 38 r.) partnersky vztah. Na zaciatku nasho zoznamenia bolo priznanie, ze moj vyvoleny je lieceny alkoholilk (40 r.), ktory absolvoval niekolko lieceni, niekolko navratov k alkoholu, depresivne stavy vyvolane alkoholom. Ubezpecenie, ze uz 6 rokov abstinuje, ze zmenil zivotospravu, zameral sa na sport ma presvedcilo, ze ANO - TOTO JE TEN SPRAVNY CHLAP. Vyzeral byt, ze nic v zivote ho nerozhadze, isla z neho sila, ktora ide len z maloktoreho chlapa, ziaden problem pre neho nebol problemom. V praci mu to \"šľapalo\" uplne perfektne - toto bol moj prvy dojem, ktoremu som chcela verit STALE! Postupne som ale prisla na to, ze prvy dojem moze byt aj mylny, ze vsetko sa da hrat! Ze ten, ktory sa prejavuje silno, je uplny slaboch, ktory neznesie ziaden psychicky tlak - ci uz v citovom zivote alebo pracovnom. Uz po kratkej dobe od nasho zaciatku sa vratil znova k pitiu (podnetom bolo, ze sa mu ozvala byvala, ktora ho pre alkohol odvrhla) a to bolo spustadlo. Od vtedy sa zacali obdobia -abstinencie a pitia..... Ja namiesto toho, aby som mala pri sebe CHLAPA, som mala cely cas pri sebe PSICHYCKY LABILNEHO cloveka, pred ktorym som sa snazila zametat cesticky, aby niekde na neho necalako \"dalsie spustadlo\". Kedze som ho vsak mala az prilis rada, neuvedomovala som si, ze vlastne nicim samu seba! Vlastne som si to nechcela uvedomit a chcela som verit v iluziu dokonaleho vztahu. Len moje vnutro to vnimalo inac a zacalo sa aj tak spravat - za kratku dobu som pomaly ja prepadla zavislosti - ale na cokolade :-) /asi ukludnovadlo nervov/ a dost som pribrala. Jednoducho ten zivot s nim, ktory bol dookola o tom, ako mu vsetko ulahcit, ako na neho davat pozor, co urobit a co nie, aby ho to \"nevratilo k alkoholu\", kazdodenny stres, ci znova nebude pit - zanechalo aj na mne stopy chvalabodu len take...).
Dost na tom - uz nie sme spolu. Som rada, ze je to tak. Kazdy alkoholik (ci uz aktivny alebo abstinujuci) je SLABOCH a jeho psychika je naprogramovana velmi cudne, takyto clovek potrebuje vedla seba cloveka, na ktoreho sa moze PRISAT, CITOVO HO VYDIERAT, a z ktoreho MOZE CERPAT ENERGIU!
Dievcata, dajte si pozor na to - nevstupujte do ziadneho vztahu s alkoholikom (aktivnym ani abstinujúcim),pretoze Vam to moze zmenit zivot!
P.S. Moja zavislost je uz potlacena a nabrate kg su uz minulostou, je pri mne partner,s ktorym mam zivot \"bez ukludnovadiel\" :-)))))