Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
Tak pevne verím, že ona nebude zlá, je už staršia, má 64rokov, a keď som tam, tak cítim, že je rada, lebo mi rozpráva veľa vecí, čo ju trápi, a ako tam jej najstaršia dcéra nechce chodiť, a že už ani syn s manželkou. Veľmi je z toho smutná, koľkokrát aj plače. Je veľmi zlatá. Ja mám 21 a priateľ 27 a je jej jedno, či sa zoberieme, alebo ešte počkáme, len ja chodím ešte na vysokú, tak nás ani nenaháňa ani nič. Len sa teší na moje promócie :-) A dúfam, že ani ja ju v ničom nesklamem.
Volume,pekne si to napísala.Aj ja som si povedala anie raz ani dvakrát,že aspoň sa budem tváriť,že ich mám rada,Aj sa to dalo,ale keď ti denne vyleje sirup 10x na linku,vyčúra sa k záchodu a nie do záchoda 20x denne,tak sa to nedá byť milá alebo nerozčúliť sa.ja som to mala iné oproti väčšine vás tu v tejto diskusii.Ani švagriny a švagrov nemám z manželovej strany,sme už sami 5 rokov,a svokor bol psychiatrický pacient.Normálne aj mne švitorilo z neho.
vear moja svokra bola tiez super kym sme sa nevzali.najrov nas zjadzili ze s aberieme taky mladi.mozno mali pravdu mali sme mozno pockat ale my sme sa proste vziat chceli a mala prisla po 4 mesiacoch manzelstva necakane.predrala sa cez antiku a tesili sme sa..no ona odvtedy je hrozna.dufam ze tebe sa to nestane
inuska ja to aj tak robim.odolavam jej.pochopila ze aj keby neviem co robila man nezlomi a tak sa zamerala na svojho vlastneho syna.a ten je ztoho zdrveny.stale jej vsak hovori ze ma miluje alubi aj svoju dcerku a ona mu neprekazi stastie.minule jej uz povedal ze ak yb si mal vybrat medzi mnou a nou vyberie si mna.to ju nasralo este viacej este
ja sa aj tak ale niekam musim odpratat pretoze to enma vyznam.nemam chut sa pozerat na jej hnusny ksicht alebo pozerat sa na smutnu tavr amnzela ked snou dotelefonuje.ved snou uz ani nechce volat lebo ho normalne depce.podla mna potrebuje psychologa.JA TU MOZEM CESTME PREHLASIT ZE JA NEBUDEM TAKA SVOKRA!mozno s abudem starat do zivota svojim detom ale necham si odstup a urcite nebudem svojej neveste vraviet ze endokaze udrzat svoje dieta.je to hlupost.ona si vybija nejake komplexy namne.
lenuliatko, kašli na nu, daj jej pocítiť, že ju vôbec nepotrebuješ. Máš manžela, ktorý sa o Vás postará, a ona nech ide po svojom...
Ahojte! No tak ja som úplný opak. Teda aspoň zatiaľ. Ja budúcim svokrovcom chodím rada, a aj sama sa tam občas zastavím. A priateľovi súrodenci sú tiež v pohode, má 2 bratov a 2 sestry a s tou jednou si vychádzam úplne super, chodíme spolu na nákupy a často sa aj stretávame. No ale uvidím, čo bude ďalej, možno sa to tiež tak nejako vyvinie, že ich budem neznášať, ale dúfam, že nie.
dievcence,zlate aj vy raz budete svokry!!!!!Spolunazivanie s nimi je niekedy tazke,najlepsie ked mame kazda svoju domacnost,ale myslim,ze si treby hned na zaciatok urcit hranice a ako sa hovori ze ked je dobra nevesta je dobra aj svokra--teda niekedy to absolutne neplati.Myslim ze ta nenavist ublizuje hlavne tebe,ta z toho mozes ochoriet,ty mas problem,ty ho musis riesit,nie je nic horsie ako ublizovat hlavne sebe samej!!!!to prepac nechapem,uz ked mas svoj zivot tak si ho aj zi,neumaraj sa nenavistou,musis hladat sposob ako sa nad to vsetko povzniest,ty sa nemas rada?dokedy to chces takto robit?Vies,vsetko co vysielame sa nam zrkadlovo vracia,spolunazivanie s novou rodinou je velmi tazke,ale da sa najst sposob ako to vsetko v sebe spracovat.Ked hladas v tom druhom len negativa,necuduj sa ze sa budes cely zivot niecim zozierat,si hlavne neuprimna voci sebe,nie partnerovi,nie svokre.Vsetko pochopis az budes svokra ty,ta moja je matka mojho partnera,a to ze ho lubim mu dokazujem,ze jeho mamu akceptujem taku aka je,ved v kazdom veku sme uplne ini,o par rokov budeme inak na vsetko pozerat,vnimat,mat nazor.Nezabudni,ze ako sa spravas teraz ty,tak sa raz budu spravat tvoje deti-to je to zrkadlo.Hlavne by som sa snazila byt stastna a nie niekoho nenavidiet,ja si to neviem ani predstavit,ved mozes z toho ochoriet,tolerancia a heslo zi a nechaj zit su dobry pomocnici.Nikdy nemoze byt vsetko tak ako my chceme,ked to nejde tak to nejde,ale musime byt k sebe slusny a ukazat dobru volu obcas aj my.
Treba jej asi normálne povedať,čo si o tom všetkom myslíš.Tým odchodom do Anglicka by si jej zase len dala na javo,že sa jej bojíš a že s tebou môže manipulovať.Ja viem,tiež som v tom onom veku /21/ nemala odvahu povedať si čo si myslím,ale prišiel taký zlom,že svokor pochopil,že ak sa nepostarám ja,tak nikto.Mal 78 keď som sa vydávala.A manžel to mal v tom období ťažké,lebo tiež musel sedieť na dvoch stoličkách,ale priklonený bol ku mne.neboli to jeho rodičia,"len" pestúni.
ved on je uz ztoho taky nestastny ze niekedy mam pocit ze mu je az do placu co sa z jeho amtky vyklulo.zakazal jej stertavat sa snami a chodit knam kym sa mala nenarodi.povedal jej ze ak neprestane neda jej malu an ruky a neuvidime sa aj do vianoc.tak mi odlahlo to by bolo najlepsie premna.ona uz ma aj skolu rpe malu vybranu aj skolku aj to co si bude obliekat obuvat kocik jej chcela kupit.ja uz svetko mam.chcela jej dat ine meno.proste ako keby ona bola jej matka a ja len rodim :( ja uz doslova serem na nu ale teraz ma to viac stve kvoli manzelovi lebo on je ztoho taky zniceni.jeho matka taka nebola.nerozumie tomu.
