Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
Veď som napísala, že sa môže toho ešte veľa zmeniť. Ale s priateľom vieme na isto, že chceme bývať sami, bez mojich aj jeho rodičov. On je teraz momentálne v anglicku, ale keď sa vráti, tak sa osamostaníme a prídeme občas na víkend, raz našim a raz k jehom. Ja som za to, že keď sú novomanželia, tak sa čo najskôr od rodičov osamostatniť. Lebo sa aj hovorí: Dve gazdiny v kuchyni sa nezmestia.
nie nebyvame spolu.sme vo vlastnom byte.moja svokra ma asi 51 ci kolko tak nejako.jej vadi tiez to ze preco si vzal marek prave mna a ze mohol trosku vyssiu lebo ja mam meter 68 a manzel meter 90 a vyzerame smiesne.ani dom sa jej nepaci ktory sme si postavili a sami sme sa nanom yvdreli an projektovani na zariadovani a ona ani raz nebola zametat.nic nepomohla.ale ai uz oto nestoji rpetoze nepotrebujen potom pocuvat ze ona nam pomahala a my kunej takto.vzdy si nieco najde striga jedna.
vear drzim palecky aj na skolu aj na dobre vztahy so svokrou.
jasné,že nie všetky sú zlé.Poznám aj také svokry,čo si s nevestami vychádzajú lepšie ako s dcérami.To sú ale VÝNIMKY.a ver tomu,že nezhody vzniknú ani nebudeš vedieť kedy.A nevesta nikdy "nevyskočí"prvá.najlepšie sú také nevesty,ktoré prídu raz za dva-tri mesiace na návštevu,naložia po dvoch hodinách kufor v aute a odfujazdia.uvidíš,spomenieš moje slová.Tým nechcem povedať nič zlé na tvoju svokru,veď nakoniec ju ani nepoznám.Moja ségra je 3 týždne u svokry,a tiež ju "mali na rukách nosiť"tiež boli najlepší,a prišlo to.A úplna prkotina.
svokrovci sú asi veľmi dlhá a komplikovaná tema. ja tvrdím, že s mojou svokrou si neskáčem do vlasov ale ani do náručia....istý čas sme bývali s nimi, a raz som sa strašne s nimi pohádala,vtedy som vzala deti a odišla k rodičom, o mesiac na to sme sa sťahovali do svojho, aj napriek tomu, že tam ešte nebolo všetko hotové) vykričali mi všetko možné, a okrem iného aj to aký je ich syn chudák, ako sa pri mne bude mať zle, keď sa odsťahujeme. našťastie môžem povedať, že sa máme dobre, už tri roky bývame sami, zvládam domácnosť, dve deti, už chodím aj do práce, občas aj do dvoch a myslím, že manžel ako chudák, teda rozhodne nevyzerá a ani sa tak podľa mňa necíti. ale uznania od svokrovcov sa mi ani raz nedostalo. a vždy keď je v našej domácnosti konflikt, tak vzniká jedine kvôli nim. Vždy podrypujú manžela, proti mne a majú na mňa nejaké pripomienky.najlepšie na všetkom je to, že keď som sama zo svokrom, tak mi nepovie ani slovo, ale strašne sa našimi deťmi a našim domom ľúbi chváliť ostatným, vtedy som aj ja ideálna a najlepšia nevesta... asi preto, že som jediná...
Jaj Vierka to si viem veru predsatvit,to je veru poriadna skuska nervov,zit s chorym clovekom,to je niekedy az same dno svojej trpezlivosti,viem o com hovoris,poznam to,je to obdivuhodne ak to clovek dokaze,to je na metal Vierka!!!no je to uplne ine ako to co tu zakladatelka opisuje.cely zivot je skuska trpezlivosti,nevieme co sa moze stat,
rodicia,ci svokrovci raz budu na tom horsie a to bude ozaj problem!aj oni vtedy pochopia co zle voci nam urobili,neraz prosia o prepacenie,lenuliatko mas to tazke!snad ta tvoja svekrusa pride k rozumu,nechapem ako moze niekto trapit aj svojho syna.ach jaj !!!
Tak dcéra hlavne preto, že sa neznáša s otcom a okrem toho má postihnutého syna(18) a nemal by byť pri ňom kto doma, ona býva nejakých 150km preč. A syn síce býva nejakých 20km, ale jeho manželka nemá o jeho rodinu nejaký extra záujem. Ona má svoju rodinu a hotovo. Nič nepotrebujú. Ale ten druhý sýn býva v Čechách a chodí k rodičom raz za mesiac na víkend. A verím tomu, že nie všetky svokry sú zlé.
ja keď som bola pri budúcich svokrovcoch,tak sa tiež milo usmievali,a po roku bolo vykričané,či si synáčik nemohol nájsť krajšiu ženu,a že on je taký pekný,takú čo by si nechtíky maľovala a bla,bla,bla, a nakoniec ,posledné 4 mesiace svokrovho života by ma nevymenil za nič na svete.Ešte som mu bola milšia ako jeho "syn"Oni mali manžela akoo za syna,lebo bol od narodenia u nich.
vear,a to,prečo tam nechodí dcéra so synom nevravela?Vieš,ke´d vtáčka chytajú,pekne mu spievajú
lenuliatko,ve´d bývate sami,či sa mýlim?že chceš"utekať".jednoducho neotváraj dvere,nevolajte jej ani jej nezdvíhajte telefón.Koľko má rokov tvoja "mamička"?/samozrejme myslím svokru/
