Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
My sme spolu skoro 9 rokov,a moja mama nikdy nepovie na manžela nič zlé jemu do očí,ale počká,kym ide na WC,a za minútu mi vytmaví všetko.Nemám čas jej oponovať,a tak si to vydiskutujeme potom po telefóne/samozrejme,ak niečo sa jej nepáči.bývame sami ,k mame chodievame raz za mesiac,aj to nie stále sa nám chce.Jak mi je dobre,že nemám svokrovcov.Ale peklom som si prešla.Volume,viac ľudí,ktorí poznali môjho svokra povedalo,že by som mohla napísať knihu s názvom 4 roky pekla.
renatka, nie si sama, tiez bezdovodne memam rada svokrovcov a celu ich rodinu. Tu uz je na zamyslenie, ze kolko nas tu takych je. S inymi ludmi nemam absolutne problem...Na svokrovcov a ich deti som normalne alergicka, pravdaze je to aj opacne - proste nase stretnutia su jedna obrovska pretvarka. Mala som skutocne rada svokrinu sestru, ale ta umrela. preco ta ticha nevrazivost? , myslela som si, ze som sama sibnuta - a nas je tu viac :-)
vear to s astalo aj nam.pozvali nas na obed to som bola asi v 3 mesiaci.a neprisli sme o 12 ale tiez o 12:30 a svokra hned potom ako manzel siel po mobil do auta namna vyskocila ze ci som sa potrebovala namachlit alebo co som robila.ze ked rpesne tak presne a ked nie tak vobec.tak som jej povedala okey tak nabuduce nas necakajte
Vear,píšeš o gazdinách.ja som varila kapustnicu na štedrý večer.Svokor nikdy ruku k dielu nepriložil,ale v ten deň ho káralo.U nás sa varí taká hrachová kaša,a on mal rád,keď sa troška do nej pridala voda z kapustnice.lenže netrafil do toho hrnca, v ktorom bola tá kaša,ale nalial to do šalátu,a povedal s nervami ale poriadnými,ta táááák to vyzerá,ke´d sú dvaja kuchári.Vtedy som mu s nervami a so smiechom povedala,či sa on považuje za kuchára.tak trieskol dverami a odcválal.pri večeri sa tváril,akože tam ani nebol.
pcolka8 asi sa svokrovi naozaj pacis,len sa boji ist proti svojej zene-svokre,to je dobre,ze ta chvali,asi si to zasluzis aj nam je dobre ze sme sa odstahovali,vidime sa na vianoce,sibacka narodky meniny u nich doma a vztahy su ok.staci,nie?skor ich my volame k nam,lebo oni sa nam nevnucuju.
vear hovori mie neico.ja som nebyvala u svokrovocov ani prvu noc.poevdali sme si ze nasu svadobnu noc si nebudeme uzivat za zatvoreny dverami a vedla bude svokra spat.este pred svadbou sme si stihli zariadit byt a vyhlasili sme ze tam sa hned stahujeme.neboli vsetci nadseni ale museli to prezit.ale dobre sme urobili.lebo je nam dobre a voebc sa nahadame.svokra by mozno spsobovala hadky medzi mnou a manzelom
Hm,prišlo mi smiešno,napadlo ma,lenuliatko,že teraz chodím na cintorín/3-4 krát za rok/ a mám monológ ja,keď mám pocit,že ešte niečo zostalo nedopovedané.
