nenávidím svokrovcov

Akurát som ti chcela poradiť,aby si sa tu "vyrozprávala".kychaj na svokru.Trestom pre ňu bude,ak jej nebudeš dávať dieťa na ruky,kočíkovať,ignoruj ju úplne.Toto som robila ja môjmu svokrovi,a stúpil si do svedomia.varila som tak,že jednou rukou som hojdala malého v kočíku a druhou miešala,jednoducho dala som mu najavo,že ho nepotrebujem.Do obchodu som tiež šla len s malým.Zima nezima,obliekať,keď bolo treba aj trikrát.neboj,vrátiš jej to.Aj s úrokami.A manžel sa vtedy nepostaví na tvoju stranu,keď ti nadáva aj pred ním?

renata nie si sama.ja neznasam svoju svokru.vydala som sa pred rokom.brali sme sa mladi(ja mam o chvilku 20 manzel ma 23)brali sme sa ked som mala 18.svokra ma mala rada este na zaciatku potom ked som po 4 mesiacoch otehotnela bola stastna ze som vtom aale ked som ostala na rizikovom tak ma zacala terorizovat ze nedokazem udrzat ani dieta ze som neschopna.tiez nebyvame spolu ale stale knam chodila davala mi tazke prace.vykrikovala ze ja som chudobna ze rodicia nie su taki bohati ako je ona a ze ona mala inu nevestu vybratu pre vsojho synceka.nezastavi sa ani v pritomnosti manzela.narozdiel od svokra je ona sialena.svokor je uzasny.niekedy mam chut jej jednu strelit.je odporna.

Ja zase mám velmi dobrých svokrovcov, nikdy sa do nás nestarali. Bývajú cca 3km od nás. Ja som rada, že máme kde šupnúť malého, ak si chceme s manželom vyraziť. Ale zase je pravda, že nedokázala by som si predstaviť bývať s nimi.

To bol len nápad (s tou žiarlivosťou), lebo si to písala asi v takom duchu, akoby si žiadny dôvod nemala. Ale teraz to chápem lepšie. Nevieš si predstaviť moju "potenciálnu" svokru. Keď sme sa zoznámili, bola milá, príjemná, hneď mi kúpila k nim papuče a pyžamo, pretože jej synáčik aj so svojou malou dcérkou tam trávili každý víkend. Sitácia sa zmenila, nie sme tam každý víkend a už to priateľovi začala vyčítať, žeby poslal aspoň fotku (pritom bývajú v jednom meste, len na víkend chodia na dedinu - ona sa cez týždeň neozve). Tak ja ju ignorujem, robím si po svojom a jej poznámky si nevšímam. Chodím tam čo najmenej a priateľ to vie, povedala som mu, že nemienim chodiť k niekomu, kto sa ma ani raz neopýta, ako sa mám. Chápe to, je strašne zlatý, len ho to trápi. Aj mňa, lebo on má s mojou rodinou super vzťahy, aj na vianoce asi pôjdeme k našim, tam sa cíti ako doma. A svokra nech sa naučí tolerovať, že to je náš život, alebo....

NO MOJI MOOZNA POTENCIONALNY TIEZ NEMUSIM HLAVNE JEHO BRATA A JEHO PRIATELKU JE TOTALNY DEBIIIL UJETY LEN VYRIVA PROVOKUJE LEZIE MI NA CITY ROBY INTRIGY A KED TAK SA SNAZI TO UHRAT AKY JE ON CHUDACIK A ZA VSETKO MOZEM JA . LENZE ODO MNA VAS CHLAPY ZA TO NEOBVINUJU TO JA KED SI OTVORIM HUBU ALEBO DAKA NERAZKA JE OHEN NA STRECHE ALE SOM RADA ZE NIE SOM SAMA KTORA NEMUSII DAKOHO

Och dievčatá... vy ste zlaté, konečne sa necítim ako idiot :)
Môj manžel to vlastne vie, ale nikdy som mu to úplne priamo nepovedala, cíti to, vidí ako sa chovám a keďže ma pozná vie, že to nie je moje prirodzené chovanie. Nejde o neúprimnosť, často nevydržím a keď prídeme z návštevy od nich, formou srandy mu naznačujem, čo mi vadilo... A robím si z nich srandu. Občas aj krutú :) Ale nemôžem mu povedať, že ich nenávidím.
To či je to žiarlivosť...? Neviem, takto som nad tým nerozmýšlala. Kľudne to aj žiarlivosť môže byť, ale neviem o tom, že by som so svokrou bojovala o mužovu priazeň. Možno bojujeme, len ja si to neuvedomujem. Ja však nemusím ani jeho súrodencov. Tam sú už konkrétne veci, so švagrom už ani nedebatujeme, len do seba vyrývame. Všetci sa však tvária, že to nevidia a že máme krásne vzťahy.

baby,teraz mi to pripadá smiešné,ale tiež som tým prešla.Ja už nemám svokrovcov,ale tá alergia viem presne čo je.Ak ste na poschodí,a svokor otvára dvere,presne viete čo ide robiť podľa chôdze,a podľa dychu...a všeličoho iného.No hrúza.Ale chápem to.To isté teraz prežíva manžel voči mojej rodine.Ani nie tak rodine,ako voči mojej sestre.Akurát včera sme sa bavili na tú tému,že nemusí to až tak dávať najavo,že ju neznesie.Normálne ju ignoruje.Vydala sa do dediny vzdialenej od nás cca 5 km,ale susedná dedinka,a budú stavať dom u nás v dedine.tak ja sa teším,že budem mať sestru blízko,a on sa už stará,že bude dennodenne u nás a kávička a ...tak som mu povedala,že nech sa do toho nestará,že pokiaľ bude mať navarené,upratané,vypraté ožehlené at´d,tak nevidím problém.nevie to pochopiť,lebo nemá súrodencov a jedinú rodinu ktorú má,je moja rodina.Niekedy sa mi zdá,že trucuje,tak preto sa tak správa.A ešte dodám,že keď si vypije/ tých chvíľ je strašne málo,tak sesru stíska a volá ju švagrinká.../tak neviem,ale medzi nimi stáť nechcem.lebo jeho milujem,a rodinu tiež.Tak hľadám kompromis.

ako tak čítam, tak takéto problémy mame viaceré...ja mam taký istý problem, neznesiem ich vobec...ale tiež manžel o tom vie, som mu to povedala...ja to nevydržím som hrozne vybušna povaha tak som mu vykričala na jeho rodičov aj nepekne veci, ale vobec ma to netrapi, som na nich uplne alergicka ...

andy,súhlasím, môže to byť aj žiarlivosť. No čo sa mňa týka naše vzťahy pokazilo odsťahovanie sa v minulom období z rodičovského domu. Proste som ohrdla spoločným bývaním so svokrovcami a nebola som ochotná tolerovať návštevy švagriny, ktoré mi rušili súkromie. Manžel ale doteraz nevie pochopiť prečo mi také niečo vadilo.

Tak reenáta30, keď som čítala tvoj problém myslela som, že neverím vlastým očiam. Ako keby som to písala ja sama. Mám presne taký istý vzťah k manželovej rodine a hlavne k svokrovcom. Na návštevách neustála pretvárka a faloš o ktorej vieme všetci. Na rozdiel od teba ako to cítim som povedala manželovi. Samozrejme že mu to je ľúto, ale pred ním sa nedokážem pretvarovať keďže ho ľúbim som aj úprimná. No neviem či to bolo dobré riešenie. Sama neviem čo robiť a tiež sa za to hambím. Žije už len svokor, ale horšie vzťahy mám s manžel.súrodencami. Dúfam, že sa to raz vyrieši samo.