kvoli bulimii som prisla aj o priatela

Príspevok v téme: kvoli bulimii som prisla aj o priatela
bibi

Za tie dlhe roky, co trpim PPP, mi tato choroba postupne vzala vsetko, teda okrem volnych chvil a radosti zo zivota...rodicom som sposobila a stale sposobujem velke trapenie, velmi ma lubia a vzdy pri mne budu stat, ale hrozne sa trapia a chceli by mi pomoct ale uz nevedia ako. so sestrou sme sa tiez odcudzili, uz ju nebavili moje vecne vyhovorky ked sme mali niekam ist, pozna ma velmi dobre na to, by vedela ze som prave vtedy bola nad zachodovou misou...celkovo sa jej hnusilo moje prejedanie sa a vsetko okolo toho.kamarátov postupne stracam tiez,vsak koho by bavilo volat mi stale dookola a stale byt odmietnuty.alebo este lepsie je vodit vsetkych za nos ze sa s nimi stretnem a nakoniec vzdy radsej zvolim jedlo a vymyslim si nejaku trapnu vyhovorku preco nemozem prist.kamosku z vysokej skoly, s ktorou byvam, v podstate ani nevidam, lebo ja sa vzdy po veceroch prejedam a domov chodim ked ona uz spi. a moj neporiadok, vsade sa povalujuce jedlo a ovracane steny na zachode nasmu kamaratstvu nepridali, a to sme si boli tak velmi blizke. priatela, s ktorym som bola at rokov, som stracala uz dlho, ved som sa mu vyhybala a najradsej som bola sama so svojim jedlom. klamala som ho ze cestujem na vikend do rodneho mesta, ze som v praci do neskoreho vecera, ze musim ist za klientmi, ze to a ono...len aby som mohla byt sama a jest a jest...viackrat sme sa o tom bavili, bolo mu smutno ze aj ked ma ma je v podstate sam, zvykol si uz len citat moje maily a pocut moj hlas v telefone...o sexe ani nehovoriac, ten ked sme mali, tak som sa vzdy premahala len kvoli nemu (v poslednej dobe som sa uz ani nemahala s premahanim sa), a tie casy ked som na tom bola lepsie a sex ma naozaj bavil, su uz davno prec. uplne chapem ze sa to rozhodol vzdat, takuto ignoraciu si nezasluzi nikto. a to mi daval viacero sanci a ja som vzdy slubovala ze vsetko sa zmeni, ze s tym skoncim a zase bude vsetko ako predtym...a este v ten vecer som sa zase prejedla...teraz ked mi povedal ze on uz takto dalej nevladze a aj ked ma stale velmi lubi, takyto vztah ho ubija viac ako ziadny, som si uvedomila, ze som kvoli utkvelej tuzbe po stihlosti stratila moju jedinu lasku ktoru som v zivote mala a s ktorou som snivala o spolocnej buducnosti a rodine. a aj ked som si myslela ze uz ani plakat neviem, tieto jeho slova ma rozplakali na velmi dlho...clovek si uvedomi co mal az ked to strati...baby, nedopustte aby aj vam tato choroba vzala vsetko.

somtuzasa

bibi!!!!!!!!!!!!!!!!!

prejav nejakú tú známku života a naťukaj po dlhom čase nejaké to písmenko - neva že nebude moc pozitívne - do Vianoc je ešte ďaleko...

m-a

díky ti somtuzas.To je jasné, že jedávam z malého taniera, už dávnejšie.Málokrát sa prepchám, to len keď mám záchvat, tak sa neviem kontrolovať, vtedy mi to je jedno, ale keď to neplánujem urobiť, tak sa viem ovládať. Ja si uvedomuje, že som urobila veľký pokrok oproti minulosti, a to preto, že som si to strašne priala a snažila sa. Vždy keď padala hviezda, alebo som uvidela kominára, tak moje jediné prianie bolo, aby som sa uzdravila z ppp, mylsím, že sa mi to podarilo, ale ešte nie je boj vyhratý, nemyslím si že ešte niekedy tomu prepadnem v takej miere, že dennodenne, ale stále to ostáva moje malé zlyhanie, ak sa náhodou niečo náhle zmení, alebo prídu problémy,alebo sa neviem s niečím vyrovanť.

somtuzasa

m-a

tak to skus riesit tym sposobom, ze si naloz menej. Mozno potom ked dojes, si uz nebudes chciet dolozit a automaticky aj ked dojes cely tanier, tak zjes menej... ludia postihnuti ppp nevedia nechavat zvysky na taniery, to je vseobecne zname. Taktiez neznasame vyhadzovanie jedla, i ked - zober si, ze vsetko jedlo o par minut skonci aj tak v zachode, zjeme to len preto, ze to lutujeme vyhodit. Tak by sme to vlastne mohli hodit hned do kosa, nie? Nie je v tom ziadny rozdiel, jedlo tak ci tak vyjde navnivoc, akurat ze ked ho zjeme a vyvratime, tak sa potom trapime.

Napriek tomu, prilis by som sa nezameriavala na tie neuspechy, skus to otocit tak, ze za kazdy den bez sa pochval a skus, aby ich bolo cim dalej tym viac a ked sa to raz nepodari, tak sa proste pokusaj na druhy den o to viacej... V kuchyni som aj ja celkom rada, ale v minulosti to bolo tiez dost prehnane - iba som planovala, co varit, ako to upravit na taniery, pozerala som recepty, relacie, nakupovala riady a tak... teraz uz neriesim tolko. Dam si aj vec, ktoru by som si normalne neuvarila, ale ked je to zrovna doma na obed, ked vari niekto iny ako ja - tak si to dam a basta. Väcsinou tie zachvaty zravosti vznikaju tym, ze si nieco odriekas. Takze najlepsie by bolo asi jest vsetko na co mas chut - ale samozrejme s mierou. U mna to celkom zabera. Ale musim aj povedat - netrapim sa zakazdym, ked sa mi nahodou nepodari nad sebou zvitazit a po niekolkych dnoch skoncim s hlavou vo WC. Robim dost pre to, aby som to co najviac obmedzila a ked sa nahodou nezadari, tak sa sice vnutorne hned citim zneistena, ale snazim sa na druhy den pokracovat a neprikladat tomu prilis velky vyznam. Ale to je moj nazor, iste ti ostatni povedia aj take, ze treba prestat naraz. Ja som vdacna za kazdy krocik do pozitivneho a funguje to na mna lepsie, ako ked som pocitala kazdy den bez vracania - bol to strasny tlak a stres a tomu sa chcem vyhnut.

m-a

Ďalšia vec o mne. Milujem robiť s jedlom. Pripravovať, prestierať, pomáhať v kuchyni. Jém iné, čo ostatní, vždy si pre seba pripravujem niečo iné, zdravšie, samozrejme, ale vždy si dám záležať, na tom, ako to bude vyzerať. Dokážem stráviť v supermakete aj hodinu pozeraním si zdravého jedla, kt.môžem jesť, pozeraniu na nutričné hodnoty, kcal.Plánujem si jedálniček na každý deň, týždeň.Pozerám recepty, letáky. Proste oveľa viac riešim jedlo, jedenie, ako iní. Ale nemyslím si, že mi to neprospieva, skôr naopak, mám to viac pod kontrolou. Ale je to taká moja úchylka. Vy nie?

m-a

Neviem sa vykašľať na svoje zlihania. Nechápem to, keď som mala 18r.a robila osm to aj viackrát denne, dokázala som normálne fungovať ďalej, urobiť si povinnosti a tvériť sa že nič. No teraz, ak to aj náhodou poriadne dokašlem a ocitnem sa nad wc, tak potom sa zmôžem len na postel, zaspím, som vymačkaná psychicky a fyzicky, mám podliate oči, hrdlo bolí, brucho bolí a na druhý deň šialene smutnú áladu, ponorenú vo vlastných myšlienkach, zlyhaní. Ale je to tak možno lepšie, lebo ak by neboli tieto zlé dozvuky, tak by to možno robila častejšie. Ešte musím napísať, že vďaka bulímií som totálne stratila ten moment pocitu sýtosti. Niekto jé z taniera, a v momente, ako sa cíti plný, prestane jesť a nechá na taniery zvyšky. Ja to nedokážem, jém až dokým nezjem, čo som si naložila.Sýtosť sa dostaví až za 20-30 min, neviem či rozumiete.

somtuzasa

m-a

vykasli sa na tie "zle dni" a sustred sa na tie "dobre". No a co, ze sem-tam neodolas staremu pokuseniu, ved si predsa uz aj tak spravila hrozne velky pokrok, ci nie? Ved oproti staremu zivotnemu stylu - t.j. viackrat za den, je teraz raz za tyzden uplne bajecne, nie?

Treba sa zamerat na uspechy, nie na neuspechy a hned to pojde lahsie...

m-a

Ahojte dievčatá. Rozhodla som sa napísať po dlhšej dobe. V skratke sa predstavím. Mám 25 rokov,ppp trpím asi 10 rokov, nie intenzívne, ale striedajú sa horšie a lepšie obdobia. Medzitým som aj rok bola "čistá" ale boli aj obdobia, kedy som aj viackrát denne. Teraz som po dlhej dobe, možno 3/4 roka zase začala, ani neviem čo to spustilo, možno nuda. Mám priateľa a ľudí, na kt.mi záleží, dobrú prácu, som so sebou relatívne spokojná, ale aj tak občas neviem čo so sebou a prejem sa a následne WC.Najhoršie je to,že potom asi týždeň chodím ako obarená a nemám náladu na nikoho, na nič, lebo som strašne zo seba sklamaná a je mi psychicky nanič. Som rada, že na tomto fóre si viem s vami seriózne popísať a trochu sa otvoriť, držte sa

somtuzasa

ahoj bibi,

dnes rano som ti napisala mailik, tak dufam ze ti prisiel. Ja uz som v Rakusku, budem sa snazit kazdy vecer prist, ak sa nahodou neozvem, znamena to, ze som prave nemohla. Ale potesi ma, ak sa ozves, co nove a ako sa mas...

bibi

este jedna vec - budem velmi rada, sommtuzsa, ked mi napises niekedy ked budes mat chut pokecat aj na sukr. mail: arianka@orangemail.sk

bibi

v tretom odseku sa mi nejak skomolila veta, takze este raz:-)
...prve rocniky to bola anorexia ked som ledva vladala chodit od hladu a pritom som bola schopna sa ucit aj 12 hodin v kuse,...