AKO TO MáM PREžIť?

Ahoj alone. Teda ja som muz,ale mal som co robit aby som si udrzal slzicky na krajicku,mozno lebo som poslednu dobu velmi precitlively...zacinam si sam seba nevazit a pritom len neskutocne milujem...robim vsetko co sa da...a stale nieje dost...ale to je moj pribeh nechcem vas zatazovat....

Alone vazne neviem preco mu tak preplo, z nicoho nic ked ste uz planovali rodinku a tak.Mozno sa zlakol zodpovednosti...a to ze Ti nepovedal lubim Ta po celych tych 6 rokov je dost divne.Aspon ti to niekedy napisal???Niektori muzi maju problem s vyjadrovanim a povedanim tichto sloviciek...

je mi velmi luto co teraz zazivas,ja som toto prezival pred 3 rokmi...priatelka mi po 4 rokoch povedala ze sa chce rozist...tiez som nechapal,schudol,chodil ako troska...ale musim priznat spatne posilnilo ma to a otvorilo nove moznosti...teda aspon som si myslel ze ma to posilnilo...ale posledne dni to tak voebc nevyzera...ale snazim sa vsetko prezit...
Neviem ci je dobre mu davat cas,ja by som uz neveril, co ked ho to chyti zas neskor, o 5 rokov ze nevie co chce ci chce byt s Tebou...ten risk nestoji za to aspon pre mna nie...
drzim palce

Ahojte no pozeram ze fakt nie som sama - opustena podvedena... kolko mate rokov baby?

Luuli, Schia,
ano, strašne mi to chýbalo, že mi nikdy nepovedal že ma ľúbi. Tak veľmi to bolelo a každý, každučký deň so dúfala, že raz to príde. Ale hovorím, keď mi hovorieval, že mu je so mnou strašne dobre, veľa krát mi vyšli od radosti zlzičky. Aj ja som sa aspoň trošička upokojovala tým, ako si Ty Luuli napísala, že si čítala, že existujú ľudia, ktorí nedokážu tieto krásne slová povedať. Ale prečo? Nerozumiem tomu. Veď to je to najkrajšie, čo môže človek v živote počuť. Pýtam sa sama seba, či je vôbec možné aby so ho tak strašne ľúbila. Neviem, čo mám robiť, chcem mu nechať nejaký ten čas, možno mesiac čas na premyslenie a potom sa mu chcem ozvať. Ale strašne sa toho dňa bojím, strašne. Prežívam hrozné obdobie, doma ma nikto nechápe, kamarátky s ktorými by so chodila aspoň niekam von nemám, lebo všetky majú už buď svoju rodinu, ale len tak trávia čas so svojimi polovičkami. O to je to ešte horšie, keď som sama. Moje myšlienky blúdia stále k nemu. A Luuli, kedy pôjdeš na tú svadbu? Ty už tomu nedávaš žiadnu šancu, že by ste sa tam znovu k sebe vrátili? Vieš, ja mám ešte stále nádej, ešte stále niekde v kútiku duše dúfam.

alone111, s tým tvojim oblečením, čo máš u neho.. vieš,ja ešte stále mám u neho nejaké svoje veci..a pozri..aj tak sme sa k sebe nevrátili..nechcem hovoriť popredu,možno sa nakoniec uvedomí a vráti sa k tebe..Aj ja som si tak naivne myslela, že jeeej, keď bude vídavať moje veci u neho, tak možno mu to bude ľúto, že už nie sme spolu a blá blá.. hm.. On má ešte stále naše fotky v rámčekoch po izbe. A čo z toho??! NIČ! Aj tak sa ku mne nevrátil!!!
Uf, to že ti nehovorieval, že ťa má rád..teda..a to ti nechýbalo? či ti inak prejavoval asi jeho lásku, že? Lebo som kdesik aj čítala, že niektorí chlapi nedokážu povedať, že majú svoju priateľku radi, aj keď je to tak! NO neviem, s takým prípadom som sa ešte nestretla..
Ja ešte tiež teraz pozerám na mobil, či mi nevolal..ale márne..už viem, že sa to nestane, že už nebude chceť byť so mnou. Povedala som si, že tá svadba, na ktorú pravdepodobne pôjdem, bude akoby taká "posledná rozlúčka" s ním a jeho rodinou:ˇ( aj keď ma to bude moc bolieť, ale urobiť to musím aspoň pre seba!
Ja som tiež chodila ako telo bez duše, v práci som sa absolútne nemohla súsrediť, všetky firemné problémy, čo sa mi vyskytli mi pripadali ako trápnosť oproti tomu, čo som prežívala, kašlala som na jedenie, nechutilo mi..len som sa trápila..ALE neboj sa, RAZ to prejde.. neviem kedy,ale prejsť to musí:( ľahko sa mi to píše, keď ešte samu ma to neprešlo..
och, chlapi, vy nás len trápite:(

Ahojte...
zrejme by som si mala dať novú prezívku niečo ako "ufo" alebo "divná"
To je o tom,že ja som to tu neraz písala,že pokiaľ človek neprežije a neprecíti určité veci tak ich nikdy nebude dobre chápať-teda toho kto to práve zažíva.Možno by som nemala radčšej ani písať,bo vidím,že aj tu pôsobím menší zmätok....taký aký vládne asi aj teraz v mojom živote.
Viete ,ale pomáha mi to sa vypísať.Asi založím novú tému ,len neviem či by sa našli ešte taký "exemplári" ako som ja ??!
Satipe-vydrž to obdobie čo máš za sebou je len začiatok,ale myslím si,že Ty si už "za vodou" aspoň jednou nohou,možno aj preto si myslím,bo ja taky neznášam zradu a potom od toho odvíjam svoj odraz od "istého pána luhára" a máš to o to "lepšie",že tam figuruje druhá žena-teda ak som dobre pochopila.To je potom už iba o sebaúcte tam už aj city idú bokom!
Luuli tak to s tou Tvojou rodinou je total môj prípad až na to,že nemám pocit,že by on so mnou manipuloval,ale aj moja sestrička-a deto!
Ja by som fakt už rada riešila s Vami stavy "po" to mi verte!!!Zvlášť ako píšete "po" mesiaci - dvoch.
Alone111 no tých 6 dní je ešte o ničom!!!
Vidíte aj tu je prípad kedy mi ostatné nechápeme-Alone111-ako mohla byť s niekym 6apol roka a nepočuť od neho ,že ju ľúbi.Ja by som to tiež potrebovala počuť.Alone111 to si sa ho ani nikdy nepýtala???Ja by som sa ho to pýtala!A neomlúvaj sa za to,že veľa píšeš,veď myslím,že nikomu tu "riadky" nestačia,aby popísal svoju bolesť a sklamanie.Ale vidíte koľko rôznorodých tvári má vzťah!
Dnes sa máme stretnúť,tak som zvedavá čo a ako.....inak teraz to vidím,že sem nepatrím....riešim iný problém.....ale to čo zažívate teraz Vy mám v každom jednom príspavku z časti dosť veľkej za sebou....Luuli Tvoja bolesť je prítomná v každom vzťahu tu rozpísanom.
Satipe to taky tak poznám...
Alone111 ja som bola v takom vzťahu 7cca8rokov,len príčina bola trochu iná,ale v podstate taká istá....bolo to v mojom prípade komplikovanejšie.
Začala som sem písať,lebo som Vás (teda prvá bola luuli) povzbudiť a povedať čo bude a ako asi bude...no teraz riešim svoj "exemplár" tak už potrebujem aj ja pomoc....no pomáha to tu-istým spôsobom.
Dnes som zjedla konečne rožtek,zatiaľ zostal vo mne:))) a dokonca som aj zaspala ráno do práce,ale bojím sa čo ma čaká....dnes sa na neho teším,ale zároveň.....je tam niečo čo vo mne kričí....UTEKAJ!!!
Tak sa držte babenky

Luuli,ani nevieš ako ťažko sa mi to píše ale, nie nehovoril mi ani to, že ma má rád. Ano, pamätám si, keĎ mi to raz povedal, ale to bolo ešte úplne na začiatku, asi prvý mesiac. Celé tie roky mi len hovoril to, že mu je so mnou dobre. Ale ja som bola šťastná aj keď mi aspoň toto povedal. No ja som ho ľúbila vždy, a stále aj ľúbim. Teraz nie sme v žiadnom kontakte, keď mi napísal, že ho mám nechať chvíľu osamote, že on si to chce všetko premyslieť ako to cíti, tak som mu už od nedele ani nepísala ani nevolala. Mám ešte u neho nejaké svoje oblečenie, no zatiaľ mu nechcem volať aby mi ho doniesol. Lebo sa strašne bojím toho, že keď mi už donesie moje posledné veci, tak už nebudem mať nádej, že sa ku mne vráti. Bojím sa toho, že by to bolo naše už celkom posledné stretnutie...Ktovie, či nad tým všetkým premýšľa a je mu to ľúto, alebo ma už nahradil. Bože to nie, nechcem na to ani pomyslieť, lebo ma to ubíja. Stále sa pozerám na mobil, či mi nepísal, ale márne. Ja myslím na neho stále, neprejde ani jedna minúta, ktorú by som nevenovala myšlienkam na neho. Bojím sa, že to nezvládnem, nikdy som sa necítila tak zle ako teraz, chodím ako živá mŕtvola, som ako bez duše. Bol môj prvý, všetko čo som s ním prežila, som prežila prvýkrát v živote, na to sa nedá nemyslieť. Ja neviem ako ďalej....a ďakujem Ti luuli, že si mi ospísala

alone111, pri čítaní tvojho príspevku mi skoro slzy vyhrkli do očí, lebo niečo také mám za sebou aj ja..to že ideš niekam, niečo ti ho pripomenie, veľa vecí a spomienok si s ním spájam..ale je niečo pravdy na tom, že "čas všetko zahojí"..pomaly to pociťujem na sebe..ale možno je to len tým, že teraz ešte nikoho nemá(teda dúfam)..to sa ľahšie zabúda..ale keď si niekoho nájde,zase sa objavia staré rany a budem smútiť.. Samozrejme mi nie je ľahostajný. Je mi smutno, že sa neozve už..ale čo ja s tým narobím?!? Asi už nič.
To ma moc mrzí, že za tých 6 rokov ti nebol schopný povedať, že ťa ľúbi..to sa mi až veriť nechce..a hovoril ti aspoň, že ťa má rád? či ani to nie?? Lebo nevim, či by som to vydržala byť s ním a aby mi nehovoril, že ma ľúbi. Inak, to je na tom to najhoršie, keď ste si už plánovali spoločnú budúcnosť..a zrazu sa to tak zmení:( viem to pochopiť, aj keď ja som s tým "mojim"nebola tak dlho.
A ste v kontakte? ak áno, v akom?
Drž sa!!!

Dobré ránko,
ľudkovia, dnes som sa po dhlšej dobe dobre vyspala..ani ma netrápilo, že už mi nezavolal..ako mi volával aspoň raz za deň predtým. Ale priznám sa, že keď som zaspávala, myslela som na to, aké to bolo,keď u nás prespával..ani nedokážem spať na "jeho"polovici postele, predstavovala som si ho tam..aké to bolo krásne,keď som sa ráno zobudila a on už dávno na mňa pozeral ako spím:ˇ( Kurnik, ja som bola odhodlaná nemyslieť na tie pekné veci a pozrite! Teraz mám také citlivé obdobie, také maličkosti mi vedia privodiť slzy do očí!
satipe, u mňa to budú už dva mesiace!pochopíš ma? normálne sa sama sebe občas čudujem,ako som to všetko vydržala, čakať a dúfať!Keď som písala tento príspevok, prvý krát mi povedal,že ma už prestal ľúbiť a že chce byť len kamarát..ale medzitým sme prežili ešte veľa pekných chvíľ a to som si myslela,že to zmení..no hovno(sorry za výraz)!Neviem teda potom, čo tí chlapi chcú-mal všetko..ale je pravda, že aj baba,keď má od chalana všetko, nestačí jej to proste a hľadá ďalej..on je asi ten prípad.. čo ma moc mrzí..aj som mu vyčítala určité veci, že načo ich teda potom hovoril..že ma to teraz mrzí, že sa to a hento nestane abo tak..na to mi odpovedal, že je impulzívny, že vtedy to tak cítil a myslel..hm..doriti,tak keď už niečo poviem, resp.sľúbim,tak sa to snažím dodržať!!:(
A súhlasím so Satipe, Schia, si naozaj zvláštny exemplár.. to som si myslela o sebe,ale keď čítam tvoje príspevky, ty vedieš!:) nie je to nič v zlom. Samozrejme ti rozumiem. Normálne mi stojí rozum nad tými tvojimi analýzami, odkiaľ ich ťaháš..?:) A ten nápad s tými terapiami nie je vôbec zlý! To by sa mi páčilo.. proste tam by sme si to všetko povedali, dostali zo seba von a mimo by sme boli úplne normálni a vyrovnaní ľudia,ktorí "nemajú problémy s láskou"..a možno by sme tam stretli tých našich bývalých:oD
Satipe,takže aj ty žiješ v takom menšom meste..och, takže chápeš môj strach z toho, keď si nájde inú a moje myšlienky typu-poznám ju?to je hentá?šak ju nemal rád?prečo ona? čo má ona čo ja nemám?kde sa spoznali?budem ich stretávať? Šak z toho by som sa asi zbláznila..och:(
Schia, moja rodina ho tiež pomaly odsudzovala, moja mama videla ako hrozne chudnem a vyzerám ako chodiaca kostrička, tak ho začala nenávidieť za to, čo mi urobil..sestra tiež nemohla nájsť iné slová ako idiot, lebo sa jej nepáčilo ako so mnou manipuluje a vždy ako poslušná koza som súhlasila so všetkým, čo povedal..
Ok, ľudkovia, zatiaľ končím..majte sa

Ahojte,

je to zvláštne, ale chcela som založiť presne takúto istú tému. Tak nás je asi viacej takých nešťastných :-(
Tiež som v koncoch. Minulý týždeň štvrtok sa so mnou rozišiel môj priateľ. Ja nechápem, čo sa stalo. Ešte pred mesiacom sme boli spolu na dovolenke, kde sme si hovorili ako nám je spolu dobre, bola to naša najkrajšia dovolenka. A zrazu... Neviem, čo sa stalo, boli sme spolu 6 a pol roka, už aj spolu u neho bývali, plánovali sme si spolu, že by sme mohli mať na budúci rok bábätko, že si spolu postavíme domček, proste plánovali sme si spoločný život, spoločnú budúcnosť. Jednoducho mi mi povedal, že nech si zbalím veci a zavezie ma domov, že takto to bude lepšie. Ja ho strašne ľúbim, strašne. On bol môj prvý chalan, začali sme spolu keď ja som mala 20 a on 29 rokov. Viete je to smutné, ale za celých tých 6 a pol roka, mi nikdy nepovedal, že ma ľúbi. Celé tie roky som dúfala, že mi to aspoň raz povie, no nedočkala som sa toho. A v kútiku duše som tajne dúfala, že ma musí predsa len ľúbiť, len to možno nedokáže povedať. Veď mi hovorieval, že mu je so mnou strašne dobre a tak. No teraz pri rozchode som sa ho spýtala, že prečo mi nikdy nepovedal, to že ma ľúbi a on mi na to odpovedal, že "neviem, asi som nikdy necítil potrebu Ti to povedať. Ja nie som zvyknutý takéto veci hovoriť". Nechápala som, len som plakala a plakala tak ako aj teraz, keĎ to píšem. Prečo, prečo mi toto urobil. Ja ho tak strašne ľúbim, večer nemôžem spávať, stále myslím na neho, na jeho dotyky, na jeho objatia, na jeho bozky, potrebujem ho cítiť. No a keď sa mi náhodou podarí zaspať, tak sa ráno zobúdzam s takým ťažkým pocito na srdiečku, že ma to ničí. Ja jednoducho nedokážem bez neho žiť, milujem ho. V nedeľu som si dala inzerát do zoznamky, ale len za tým účelom, že si potrebujem s niekým písať, potrebujem, aby ma niekto podržal, no a ja som tam našla aj jeho inzerát ako si hľadá vážnu známosť. Ranilo ma to, tak veľmi. Ešte v ten večer sme si písali cez Skype, napísala som mu, že mi chýba, že ho ľúbim a že ho potrebujem, nech príde prosím za mnou, no on mi len znovu napísal more výčitiek. Tak strašne som čakala, že s ním tie moje slová niečo urobia a príde, ale nie...Potom mi v maily na druhý deň napísal, že porebuje byť určitý čas sám, že nech mu to umožním a že potom prehodnotí ako to všetko cíti on.Dnes som už šiesty deň bez neho, no ja už nevládzem, nič nejem, nič ma nebaví, už ani neviem, kedy som sa naposledy usmiala, môj život nemá vôbec zmysel. Ako je možné, že je taký krutý? Veď som mu hovorila, že ho ľúbim a chcem zostať navždy s ním. Prečo mi ubližuje? Nevládzem sa sústrediť na prácu, nevládzem nič, len plačem. Každý deň prosím Boha, aby mi ho vrátil. Zažili sme spolu toľko krásnych chvíľ, že na to sa nedá zabudnúť. Všade, kde sa pohnem, si predstavujem ako som tam bola s ním, nemôžem prestať na neho myslieť ani na sekundu. Bolí ma, že si určite píše s nejakými babami, možno sa už aj stretáva, no keď sa dozviem, že ma už nahradil, zabije ma to. So m tak strašne slabá. Už nevládzem.... Stále sa pýtam, v čom som urobila chybu, ale myslím, že nič nebolo také hrozné, aby ma preto opustil. Veď vedel a vie, že ho milujem.Prepáčte mi prosím, že som sa tak rozpísala (aj tak to nie je všetko, čo som chcel anapísať), ale veľmi sa otrebujem niekomu vyrozprávať, lebo ma to hrozne bolí

schia..no vlastne zajtra to bude presne mesiac,co sa to vsetko zacalo,respektive skoncilo..hmm..ano viem si predstavit tvoj strach zo samoty..vie to byt niekedy velmi silne..zvlastne je,ze si to vobec takto dobre uvedomujes,ze nieco nie je v poriadku..ale nevies sa ho zriect..vacsinou sa ludia snazia vsetko v sebe potlacit a ututlat,ze ved sak nic sa nedeje..ty si vobec podla mna velmi zvlastny exemplar:-)ako nic v zlom..ale nieco taketo som este nikdy nepocula ako tento tvoj pripad..tak som zvedava ako sa ti to bude vyvyjat dalej..