AKO TO MáM PREžIť?

Pekny den vsetkym ubolenym,ja to uz mam za sebou,no ja som oproti vam vsetkym uplne z ineho sudka a exemplar to som teda riadny(ale je to na dlhy roman),budu to 3 mesiace,co sme sa rozisli,neviem doteraz ani uplny dovod,len to,ze vraj uz to neciti tak intenzivne ako na zaciatku,uplne hlupy dovod pre mna s dodatkom z jeho strany,ze este nic nie je definitivne uzatvorene a mozeme zostat kamarati,co aj sme,ale je to ine,obcas zavola,no o nic sa nesnazi,co ja som prve dni po rozchode vzala iniciativu do svojich ruk,ale nic to neprinieslo,tak ja s mojou hrdostou a on s jeho sme asi cakali na zazrak,to co som prezivala ja sa ani neda opisat,tiez som preplakala ani nie dni ale hodiny,minuty,sekundy.Trvalo to skoro 2 mesiace,kym som sa z toho dostavala,lebo nemam tu ani kamosky a uz vobec nie take,ktorym by som sa mohla zdoverit.No teraz s odstupom casu viem,ze by to nefungovalo,len som si ho idealizovala.Teraz sa konecne smejem dycham,sportujem,hladam pracu v zahr.Uz necakam na jeho telefonaty aj ked obcas sa ozve,ale ja s hrdostou prehlasujem,zen sa mam fajn ako nikdy.No su dni pravdaze,ked sa to aj vo mne prelomi,ale to su take chvilky co ma kazdy.No po rozchode som myslela,ze sa z toho fakt nedostanem,skor tak na psychiatriu a pritom neslo o dlhorocny vztah ale o moj vobec prvy vazny vztah a to v mojom uz nie najmladsom veku som to brala az priliz vazne.Preto Vam vsetkym drzim palce,vsetky Vas to raz prejde verte mi,hoci nemam nejake velke skusenosti,no treba naozaj zmenit zivot,mozno prostredie,viac sa vzit do prace,vela sportovat,byt na cerstvom vzduchu,je to balzam na dusu.Budte optimisti.Ja sice optimistka nie som,ale stale si hovorim,ze nikdy nebolo tak zle aby nemohlo byt horsie..zelam pekny slnecny den

schia, trochu si ma nepochopila. Ja som uplne vonku z mojho vztahu spred 3 rokoch. Mam novy vztah,trochu koplikovanejsi a je na dialku ale uz dlho nebude, len treba vydrzat par mesiacov a bdueme spolu.Je to tazke...ale jedien co chcem otvorene komunikovat o vsetkom...mozno som len citlivy, mozno je to to dialkou. Neviem, torchu som zmeteny sam zo seba...ale viem ze nejak oto vyriesim, ci uz dobre alebo zle...ale vyriesim

Uf, už je tu veľa príbehov,a teraz mám pocit že ja sem ani nepatrím do tejto témy lebo sú tu naozaj oveľa silnejšie príbehy ako je ten môj,a hlavne Alone111,to je pre mna nepredstaviteľné že by som musela niečo také zažiť,ked som to čítala myslela som že ti napíšem nech mi povieš kde býva a pôjdem ho normálne zošľahať :))) že ako môže jeden muž takto ublížiť žene...fúúúúj
A celkovo všetky čo sem píšete ste toho vo svojom živote zažili oveľa viac ako ja,prteože pre mna to bol úplne prvý vzťah a nemal taký scenár ako tie vaše,že vy ste boli v tých vzťhaoch šťastné a vedeli ste že je to ten pravý a on vvás sklamal..ja som vedela že to nieje ten Pravý a veľakrát som bola nespokojná v tom vzťahu,ale aj napriek tomu že som sa s ním rozišla ja,je mi to teraz nesmierne ľúto a cítim sa podobne ako vy,ale určite to nieje až také zlé ako u vás(síce aj ja na neho často myslím,ale papám a neschudla som a žijem dalej svoj život)takže asi si toho budem ešte musieť veľa odžiť,ale na jednej strane som rada že to pre mna dopadlo takto lebo si neviem predstaviť že by som zažila niečo ako Alone111!je mi to naozaj ľúto niečo také...to sa ani nedá nijako ospravedlniť...
Tak sa všetky držte!!!

alone111 : ja mam 30 rokov a mala som 10-rocny vztah a uz 2 roky chodim po svete sama ... no nie je to prijemne, mam napadnikov ale vzdy nejak cuvnem ked uz dojde k rozhodnutiu ze mat seriozny vztah, mam neskutocny blo´k...Radim Vam baby ste mlade "serte" na takychto panov dokonalych verte ze na svete je omnoho viac muzov ktori by vam dokazali povedat "lubim ta" objat vas... Nestracajte cas a chodte dalej kym mate silu lebo vas to pohlti a zivot vam utecie pomedzi prsty a zbadate sa v 35tke same bez deti a milovaneho cloveka a to nikto nechce ze jo? :-))

:)))tak som rada,že sem môžem :))) lebo som si zvykla chodiť sem ako domov-do "tajnej komnaty" ,kde si všetci "čochreme"nosy a oči.
Nechápem slusny_muz fakt zíram dosť ojedinelé na "samčie"pohlavie....ako sorry za výraz,ale to nechápem ani ja.To Ťa akože stále tak intenzívne bolí aj po tých rokoch?S mojim prvým sme sa z toho dosť dlho obaja dostávali,ale som si vždy myslela,že vy muži ste predsaj tak "trocha" živočíšnejší a lepšie sa zabúda,aj keď rany často vám zostávajú možno takým spôsobom,že jednu ranu potom rozdávate do druhých vzťahoch,pretože ani neviete ale vo vás sa niečo zlomilo,čo nedokážete niektorí už napraviť a preniesť sa cez to tak už nikdy neľúbite a neveríte tak ako ten "jediný"raz s tou čo vám zrovna tú ranu spôsobila.No neviem či sa mi podarilo to dostatočne opísať čo som tým chcela povedať.Ale je to smutné,že sa málo kedy stretnú také rovnaké duše....keď sa pozrieš prečo si si nevybral jednu z nás teraz urevaných s červenými frňákmi :))))))???
Je to zvláštne!
Alone111:to je blbosť,veriť tomu,že sa to dá dokopy a bude to lepšie.Veriť môžeš jedine tomu,že sa môžete vrátiť ešte k sebe,ale už NIKDY to nebude lepšie!Preto si dobre rozmysli aj Ty či to chceš lepiť naspäť,pretože lepené není už originál...tomu ver.Prečo sa inak vraví"dva krát do tej istej rieky nevkročiť" ? Nebude to dobré,je to len strata času.Ale zase možno práve ten druhý spoj Ti pomôže sa z toho úplne dostať,keď uvidíš ,že to není v poriadku.Podľa mňa neexistuje nič silnejšie než cit lásky a to ak človek ucíti tak môže mať v sebe akýkoľvek blok dá to vedieť,pretože má chuť to vykričať svetu,vyrevať ten krásny tlak lásky...takže si myslím,že si mu len vyhovovala,nič viac časom si zvykol....prepáč,ale ver,že mi mráz behá po chrbte ak sa vcítim do toho čo prežívaš,ale je to finiš....je preč...
Aj pre Luuli:veci,ktoré ako dúfate,že im vás ich pripomínajú je riadna blbosť!Chlap inak vníma,oni za to ani nemôžu,ale oni nevidia to čo mi ženy.To pochopíte časom,dozrievaním a potom ich za to ani odsudzovať nebudete,lebo je to zbytočné.My sme ako ženy hrozne sentimentálne a odkladáme každý "chlp" po ňom....aby sme si raz dobre jatrili rany,že áááno :))) kartónové krabice a pome baliť!Možno ich občas vybalíte naspäť ako je v minulost,ale oni vám to proste prinesú v igelitke a ak by ste sa spýtali,akej farby je tá zubná kefka,alebo akej značky,alebo akú farbu má tá nočná košeľa tak budú musieť hodne zapremýšľať aneb na to ani neprídu,lebo to neregistrovali načo,veď to je kefka,košeľa....nie vy.
slusny_muz není to nefér,že nepíšeš bolesť a čítať ju čítaš,možno aj svojim príbehom poradíš a pomôžeš pochopiť....
Luuli my ženy mám dobré tendencie sa sebatrízniť,že ááááno :)))
svadba....no to aby sme boli všetci v nedeľu prítomní lebo budú padať hrášky s Tvojich očí,podľa mňa sypeš soľ do rany,ale aj ja som taká a tá bolesť Ti možno pomôže raz a navždy to uzavrieť.Rob to čo cítiš!
Satipe:no myslím si,že Tebe vlak už spomaľuje a nebude dlho keď dorazí na "nádražíčko" a Ty vystúpiš usmiata do nového života,tak ale ešte sa s nami trocha povez....len aby nezabudla vystúpiť :))

Marcela78 no ja mám 26 rokov. A Slusny_muž, nie nikdy mi to ani nenapísal, že ma ľúbi. Ubíjalo ma to, a sama seba som sa pýtala, či vôbec môže takýto človek existovať, čo to nikdy nevysloví. Je to vôbec možné? No asi je. Cítim sa tak mizerne, nedá sa mi na neho stále nemyslieť. Po celých tých šesť a pol roka sme boli spolu každučký deň. Na to sa nedá nemyslieť a ani zabudnúť...

luuli nie z toho vztahu som uz davno vonku....myslel som moj terajsi vztah...ale nejako to uz vyriesim, dolezita je komunikacia, co mi nerobi problem, len musia chciet obaja...

baby, jednomu nechapem, preco sa k nim chcete vratit, preco stale dufate??? ved vam ublizili, sklamali... len im davate pocitit ze su pani dokonali, ze sa bez nich neda zit... ja viem ze to boli, ale to vsetko chce cas... baby ved mate svoju hrdost, tak preco kvoli chlapom tolko bolesti, slz???.. ved neni jediny pod slnkom, niekde na vas cakaju lepsi :) drzim palce

ahojte,uuf takze vidim,ze mame nove spolutrpitelky..je to smutne,ale asi nas je fakt dost:-(
Luuli,takze vidis,uz si dokazala trosku nanho nemysliet..a vidis,to su tie prve kroky.ver,ze teraz sa to bude uz len zlepsovat,to su tie prve fazy..takze vydrz:-)myslim,ze 2mesiace su este neni az taka dlha doba,mozon aj pre to,ze vy ste vlastne neboli este definitivne rozideny a ty si stale dufala,ze sa to zlepi,preto si to nemohla v sebe uzavriet,to ozajstne liecenie,bude az teraz,ked uz mas PO..ano aj ja som z maleho mesta,takze sa tu vie vlastne skoro o vsetkom,ale ta jeho nova..je zo susedneho mesta,takze ju nepoznam urcite..aspon,ze tak..
Schia..len tu pekne ostan s nami a nic nezakladaj,mozon si trosku iny pripad,ale nam to nevadi:-)a zase mas vela skusenosti a davas dobre rady a vtipne prispevky:-)a tiez sme radi,ze ti mozeme nejako ulahcit tvoju situaciu..takze pekne pis dalej:-)..a ano verim,ze uz som ako tak za vodou..lebo zrada je u mna fakt to najhorsie,cize mi to neda a posilnuje ma to..aj tak ale chcem ostat este v tejto "terapeutickej" skupine,lebo su tu ludia,ktori prezivaju podobne veci a je to trosku ine ako ked sa o tom bavim s kamaratkami,ktore si ziju v peknom vztahu,a nevedia sa vzit do mojej koze..
Alone111..no vidim,ze ty si momentalne na tom asi najhorsie z nas stalic..je to smutne,ale ver,ze casom sa to urcite zlepsi..ten cas mu daj ak ho chce,ale aj z mojich skusenosti viem ,ze to nevedie k nicomu dobremu..skor clovek zabuda,ako mu ten druhy chyba..aspon u nas to tak bolo,neviem ako to bude vo vasom pripade..tak sa drz..vsetky sa drzte!!

slusny_muz, to chceš povedať, že pred 3mi rokmi sa s tebou rozisla partnerka a doteraz sa z toho nevieš dostať? to ma moc mrzí! neviem si predstaviť, že by sa to stalo mne.. aj keď z prvého vzťahu-trval skoro 2roky-som sa dostávala rok..Teraz tento vzťah, čo skončil, bol ovela intenzívnejší, lepší, krajší, dospelší a veeľmi ťažko sa mi teraz bude zabúdať:(
slusny_muz, keď ťa niečo trápi alebo chceš napísať tvoj príbeh, tak napíš, možno sa ti uľaví, ako nám, aspoň trošku..
marcela78, ja mám 21rokov..aj keď to môže vyzerať smiešne-že taká mladá a trápi sa kvôli chlapovi??! veď má kopu času a pod. Ale ja som si v živote svoje už odžila a chcela som naozaj muža do života..:(
Alone111, na tú svadbu idem na budúcu sobotu..a chceš pravdu? NEDAVAM tomu už žiadnu šancu, čo mi povedal, povedal, nemôžem to ja nijako zmeniť..Je jasné, že ma to bude moc trápiť, že tam som, ale nie som tam vlastne sním,ako som už písala, ale budem musieť vyzerať krásne a usmiato, venovať sa iným ako jemu.. nech vidí, o čo prišiel..
Schia,ty nezakladaj žiadnu novú temu..my sme tiež takí malí exemplári, nemyslíš??:) takže ak ťa to trápi a máš potrebu, píš, píš, píš!!