moje dvojča je v nemocnici a zliháva jej pečeň kôli ppp,váži iba 27kg a obe máme 152cm a 14rokov.myslím,že za to môžem. predminulé vianoce sme chceli biť ako olsenky ale mne sa zdalo,že sme na to moc tlsté-mali sme 43kg a tak sme začali spolu držať dietu,aby sme schudli aspoň 5kg,čo sa nám zanedlho aj podarilo,ale čo dalej báli sme sa jojo-efektu.ja som to dáko prekonala a začala som jesť,ale sestra ma začala obviňovať,že som zradkyňa a pohádali sme sa. vtedy som jej povedala-rob si čo chceš,serem na teba-a od vtedy sme sa nebavili.ju medzi tým prijali na lýceum v blave a mňa nie,čo to ešte viac prehlbilo.v septembri odyšla na intrák a v anorexii pokrečovala aj tam.doma sa ukázala tak raz za mesiac a to vo volnom oblečení a nechcela s nami jesť.rodičia si to nepripúšťali a nechceli jej kaziť štúdium,až ked prišla na velkú noc domov,bola chudaaaaaaaaa na nepoznanie,ledva chodila...rodičia ju prinútili zjesť obed a ona sa po jedle začala zvíjať v krčoch a odpadla,bola celá žltá a doteraz je v nemocnici a má len malú nádej na život.som zúfalá,stále sa z toho obviňujem,navštevujem ju každý deň,aj sme sa pomerili,ale som bezradná nedokážem to odvrátiť a napraviť...čo myslíte,je to MOJA VINA,že tak dopadla? myslíte že som ju zradila?
sestra umiera na ppp:-(môžem za to ja??????????
další pokrok,dnes sestra vstala z postele a sama šla na záchod,v nedelu pôjdeme spolu na prechádzku do nemocničného parku,odkedy začala papať cíti sa byť silnejšia,ale má strach z priberania,bojí sa toho jojo-efektu,ináč je celkom veselá,ale ked sa začne na tému váha,tak zosmutnie a znervoznie a ja ju neviem nijak vtedy utešiť...
som rada, ze je vsetko v poriadku. Tesím sa z kazdej dobrej správy, co nám napíses. Ked chces, mozes povedat tvojej sestre, ze sa vsetci z toho tesíme, ze robí pokroky a ze jej drzíme palce, aby sa co najskor vyliecila.
super, mam radost a drzim tvojej sestre a tebe paste, nech to zvladnete.
ahojky,
dnes bol pre sestru výnimočný deň...bola som pri nej,ked jej podávali 1.raňajky,bola to ovsená kašička,jej oblubená pred ppp.vybavila som jej to u tetách kuchárkach,zlaté boli a dobručkú jej uvarili.sama som jej ju donieska a 1. 4lyžičky som ju krmila a potom ju spapkala sama a velmi jej chutilo aj rodičia majú radosť.na obed spapala všetku polievku,iba z toho riyota trochu nechala,ale to už nevládala,aj ked toho bolo máličko,vraj má ešte stiahnutý žalúdok,to verím,aj ja som mala,ked som končila s tou dietou,no v porovnaní s ňou to bolo ovela jednoduchšie po 4mesiacoch,ako po roku a pol.
allatwin, myslím, že sestra je na dobrej ceste k vyliečeniu. už len tým, že s vami spolupracuje a že celá rodina stojíte pri nej. držím palce
fidka,jasné,že vedia,už jej vybavujú hospitalizáciu v pezinku,ked sa jej zdravotný stav zlepší,tak ju tam prevezú,aj ona už o tom rozmýšlala a súhlasila...
ahoj Mirunka...deti nemám, aj keď sme veľmi chceli...nešlo to nejako....si zlatá žienka, ktorá ako vidím ma veľa síl...to by som potrebovala teraz aj ja-byť silná...prajem vám veľa zdravíčka, šťastíčka a lásky..papapapa a ďakujem..neviem, či nájdem ešte lásku(stále ľúbim manžela-aj keď sa s nim rozvádzam)-je ťažké na neho zabudnúť..aj keď mi ublížil
toto forum mi pripadá strašne smutné,až mi z tých príbehov do plaču prišlo,allatwin,tiež mám sestru,ale mladšiu a obdivujem ťa,ako sa o ňu staráš a všetok svoj čas venuješ len jej,my sme si so sestrou dosť vzdialené proti vám,no neviem čo by som robila keby sa jej niečo podobné stalo...
fidka aj to s tým manželstvom je smutné, môj manžel ma našťastie miluje takú aká som.máš deti? ja mám 6-ročného synčeka a 2-ročnú dcérku-moje slniečka...
a ty pusate,netráp sa že si malinká.ja mám 27rokov a iba 147cm,vážim len 37kg,ale nemám ppp,proste ma takú pán boh stvoril,a muž ma aj napriek tomu miluje a som v živote šťastná,len mi je lúto,že sa niekto takto trápi,podla mňa je najlepším liekom na dušu láska,aj ja som mala pred tým ako som spoznala svojho muža komplexy,ale on mi neskutočne pomohol...želám ti,aby si aj ty stretla lásku,ktorá ťa vylieči,pa pa
dúfam, že rodičia a hlavne lekári vedia dôvod sestrinej podvýživy...že vedia, že trpí PPP!!!!!! je to veľmi dôležité pre nich....netreba nič tajiť
určite zato nemôžeš!!!!!-netráp sa tým...musíš byť silná...ono nikto zato nemôže keď nastane PPP...ja sama som tým trpela.....bojovala som s tým 3-roky...bolo to ťažké, ale nakoniec som s tým prestala...najhoršie bolo na tom to, že si to nevšimol ani manžel...vyháňala som ho z bytu...bola som podráždena...a potom prišli zdravotné problémy-hlavne psychické...nechcem manželovi nič vyčítať, ale možno keby si bol všimol, že trpím PPP...nebolo by to tak dopadlo a netrpela by som teraz psychickou poruchou(to už ani nepíšem, ako mi je zle, aké mávam obavy zo všetkého..panická porucha..je už taká)...a najhoršie je, že vďaka PPP-mi skrachovalo manželstvo...nechala som chlapa, ktorého som milovala a stále milujem....teraz sa rozvádzame...a ja som mu ani vlastne všetko nevysvetlila, čo sa somnou vlastne stalo...čím to všetko bolo zapričinené...zapamätaj si, že sú oveľa krajšie veci, ako niejaké kilá..a mám ti pravdu povedať...keď som vážila 65kg...páčila som sa každému, ale keď som schudla::kvôli PPP na 48kg...nepáčila som sa už nikomu..každý si myslel, že som chorá..ľutovali ma...aj manžel sa ma prestal dotýkať, ale pred tou PPP-zo mňa nedal ruky dole skoro nikdy..takže ešte raz....žiadne diéty, žiadne PPP...nestojí to zato...verím, že tvoja sestrička je silná a boj s PPP vyhraje...a ty jej musíš pomôcť aspoň tým, že budeš pri nej, a hlavne sa z ničoho neobviňuj....ona mala svoj rozum,,,a viem, aké to je ťažké prestať s tým, keď tým trpíš..takže není to tvoja vina, že v tom pokračovala...lekári jej určite pomôžu...buď silná ....prajem rýchle uzdravenie sestričke a ty hlavne mysli pozitívne,,,ahojky
