Nemam depresiu a predsa chcem zomriet

neviem preco... mam pocit ze by ma nepochopil.Poznam viac psychologov, ktori sa so mnou bavia ako s debilom. Sorry za vyraz. Najskor som mala stale depresie, plakala som a mala som pocit ze nikoho nemam.(to mam aj teraz) Zrazu to prestalo, pretoze mi to pripadalo zbytocne. Povedala som si ze plac je nanic no a odvtedy mi je vsetko jedno. Nemam depresiu ale z nicoho sa netesim. Stale cakam, ze sa sa nieco zmeni. Mozno raz. Pokial mam aspon malu nadej som spokojna. Ked nebudem mat uz ani to mozno pojdem k psychologovi. Stale mi jeden clovek(moja mama)robi zle. Buzeruje ma, kritizuje odkedy dojde z prace az do vecera. Myslim ze ju to bavi. Hovori mi, ze nic nedokazem, nadava mi. Vzdy jej bolo uplne jedno ako sa citim. Nevie pochopit inych. Jej mama je rovnaka. Asi to je preto. Mozno to neznie az tak zle, ale ked ti toto niekto robi cely den a odmalicka, tak ta to po par rokoch ostupne znici. Prestala som ju mat zrazu rada a aj ked sa snazim zmierit sa, nezalezi jej na tom. Vobec si nerozumieme, hadame sa. Pochvalila ma najviac pat krat v zivote. Dufam, ze ked sa odstahujem pochopim zmysel zivota. Lebo toto je strasne. Mam pocit, ze sa zblaznim. Ale zomriet nechcem. Neverim, ze tym by to skoncilo. Podla mna smrt nic neriesi. Nejako som sa rozpisala:) No nic, aj tak ti toto bude asi na dve veci. Pomoct ti ale neviem, lebo sa mozno citim rovnako. Nemam preco ani pre koho zit:(

Heh, no to sa lahko povie, zmen prostredie a tak. To nie je take lahke, hlavne aj si v takom stave.

hklavne chod aj medzi ludi tak niekoho novehp spoznas a mozno sa najde dovot ziit predstav si ze ty sa uzabijes ranis tym vsetkych ludi ktorych mas rada a to chces? ber ohlad aj na nic a zober to z tej strany ze ty nezijes len pre seba ale aj pre druhych ludi urob radikalnu zmenu zmen zanestnanie alebo neviem chod do noveho prostredia a zmen pohlad na svet bud optimista inak bude vhodnym tercom pre choroby

Joja, preco si nesla k doktorovi s tym? Ako, ked sa tak citis uz tri roky, to je strasne vela. Vies dovod, preco a ako to zacalo?

nic ma nebavi, nezaujima a je mi vsetko jedno. v nicom nevidim zmysel a uz ani neviem aky je to pocit tesit sa z niecoho. a to stale trva, neviem sa toho zbavit. ako pises ty-stale mam neutralnu naladu.

Joja, ja mavam taketo skraty, ked mi prepne v bedni a pisem take kraviny. Ale aj inokedy mam take myslienky, len nie take intenzivne. A co s tym robis, ked je ti tak uz tri roky? Trva to stale alebo mas aj ty "len" take obdobia?

face of agony: citim sa rovnako a tiez neviem ako to mam riesit... uz tri roky

Face, to je určite perfekcionalizmus, ktorý ti nedovolí radovať sa zo života, aj keby si vyzerala ako top-modelka, mala jeden životný úspech za druhým a bola zdravá ako rybička. Do značnej miery to poznám, lebo som mal (a ešte trochu niekedy mám) s touto "neresťou" problémy, takže ťa viem celkom dobre pochopiť. Len v tomto okamihu neviem, čo by bolo pre teba riešením, lebo zrejme to môže prameniť z rôznych príčin. Možno zmena myslenia, či zmena životných hodnôt... Možno keby si sa predsa viac vedela otvoriť tomu psychológovi, alebo si našla iného, ak k tomuto nemáš dôveru...

face of agony
uz musim koncit, zajtra sa sem zas mrknem, ale ak chces napis na mail (klikni na moje meno a uvidis moju adresu) rada si este pokecam, aj mne dobre padne s niekym pohovorit, s psychologom pokracuj - len musis tomu nechat cas, urcite ti to pomoze ale pojde to po malych krokoch

Otazka, to je dost mozne, lebo inak som perfekcionistka. A ked nie je nieco na milion percent tak som nespokojna sama so sebou. A ano, neviem sa tesit z malickosti. Napriklad, strasne sa ucim a potom, ked pride uspech v podobe dobrej znamky, tak to vezmem akoze to je normalne, ze by som mala mat iba jednotky. Ved to je len znamka, svet to nezmeni.