Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

Snežienka 333:
Mám len 160 cm, takže nie som vychudnutá akoby sa podľa váhy mohlo zdať...no a čo sa tej výkonnosti a únavy týka, normálne zvládam bežné denné činnosti, nakupovanie, chodím do Bratislavy do stacionára, necítim sa unavená ani slabá...ale ľudia mi hovoria, že ono to môže prísť neskôr, náhle, že telo si vyžiada svoju daň...v januári sa idem liečiť do nemocnice a Tvoje príspevky sú na zamyslenie, určite mi niečo dali...ďakujem

Ďaľšie kroky na mojej ceste k uzdraveniu z anorexie boli tiež veľmi dôležite:

2. Je dôležite sa prestať porovnavať s druhymi a prestať sa snažiť byť chudši ako ostatní.
3. Je dôležite sa uplne prestať važiť. (Najmä ak človek bojuje s anorexiou doma - teda mimo hospitalizacie v psychiatrickej klinike).
4. Je dôležite sa postavit zoči voči svojmu strachu z pribratia a prijat samu seba taku, aka som a prijat svoje telo.

V mojom procese uzdravovania z anorexie bolo velmi dôležite, ze som sa rozhodla prestat sa porovnavat s druhymi ľudmi - či už s ludmi v mojom okoli alebo s modelkami v časopisoch. Pri niektorych dievčatach mam pocit, ako keby medzi sebou suťažili, ktora z nich bude chudšia, ktora bude važit menej kil - a s takym postojom človek nema šancu sa vyliečit z anorexie. A pokial ide o modelky v časopisoch - všetky fotografie su retušovane a upravovane v počitači, takze stači parkrat kliknut myšou v počitači a na fotografii v časopise vyzera modelka omnoho chudšie ako v skutočnosti. Škoda ze tieto umelo zretušovane fotografie potom mnoho mladych žien považuje za svoj vzor a motivaciu k chudnutiu.

Dalo by sa o tom ešte vela napisat - napr. o tom, ako bojovat so strachom z pribratia - ale uz som toho dnes napisala viac ako dost :-)

Prajem všetkym vela sil v boji s anorexiou! Budem rada, ak mi sem napišete svoj nazor.

Clovek, ktory zalozil tuto temu v uvode, povzbudil ludi, aby sem pisali svoje skusenosti...
Tak chcem do tejto temy napisat, ake kroky mi pomohli k vylieceniu z anorexie:

1. Ak sa clovek chce skutocne vyliecit z anorexie, to najdolezitejsie je - rozhodnut sa prestat chudnut. A vnutorne sa rozhodnut, ze sa definitivne zriekam tuzby byt vychudnuta.

Mozno to pre niekoho znie smiesne, ale myslim si, ze tato oblast myslenia je pre kazdu anorektičku oblastou, v ktorej sa odohrava najväcsi vnutorny boj a možno prave ten najdoležitejsi.

Kym sa clovek trpiaci anorexiou nezriekne svojej tuzby po vychudnutosti a kym sa nezriekne svojho idolu vychudnutosti, za ktorym sa podvedome ženie, a ktoremu podriaduje cely svoj život - dovtedy nema šancu sa vyliečit. Lebo ak aj priberie nejake to kilo ... zacne mat zasa pocity viny, zacne zasa chudnut so všetkym, co k tomu patri a kolotoč sa začina odznova.
Ked som mala tazku formu anorexie - bez ohladu na to, ze som bola uz uplne vychudnuta na kosť - nikdy mi to nestacilo - stale som chcela byť ešte chudšia. Bola to ako šialena honba za chudostou, ktora nemala konca. Ked som zacala od hladu odpadavat do bezvedomia - tak som pochopila, ze mi ide o zivot, a ze ak s tou snahou o chudost okamzite neprestanem, ze coskoro zomriem. A ze tu uz konci každa sranda. Az vtedy som sa konecne spamätala, a uvedomila som si, ze clovek ma prijimat jedlo na to, aby mohol zit, tvorit, pracovat, a robit nieco zmysluplne a aby mal na to energiu, a ze jedlo nie je na to, aby si ho clovek odopieral a tyral tym sam seba a nicil si zdravie. Az vtedy som pochopila, ze ak sa chcem skutocne vyliecit z anorexie, ze sa najprv musim definitivne vzdat svojej tuzby po chudnuti a vnutorne sa zriect svojho idolu vychudnutej postavy, aku som vzdy chcela mat. Až ked som sa toho všetkeho vnutorne zriekla - az vtedy sa zacala moja cesta k uzdraveniu z anorexie. A ked sa teraz spätne pozriem do minulosti - toto bol ten najdôležitejši a kľučovy krok na ceste k mojmu vyliečeniu z anorexie.

Sorry, ze som sa tak rozpisala, ale je mi to dost luto, ked citam, ako sa ludia trpiaci anorexiou trapia, a viem to velmi dobre pochopit, lebo som si tym sama presla.

Ak sa chce clovek vyliecit z anorexie, podla mna je nadôlezitejsie sa najprv zrieknut svojej chorobnej tuzby po vychudnutosti - a to je vec vnutorneho rozhodnutia a vôle - a toto rozhodnutie za cloveka nikto iny nespravi. Ja si myslim, ze anorexiu treba liecit "zvuntra" - zmenou vlastnych postojov k sebe samej a treba liecit pricinu a nie iba nasledky.
Myslim si, ze kazda anorekticka ma niekde vnutri v podvedomi predstavu o tom, ako by chcela vyzerat a k comu sa chce chudnutim prepracovat a vsetky tie vonkajsie prejavy - ako odmietanie jedla, vracanie atd. su uz iba vonkajsie prejavy. Liecba anorexie môže lahko zlyhat, ak sa liecia iba tie vonkajsie prejavy - ak napr. anorekticku napchavaju na psychiatrii jedlom. Tym nechcem povedat, ze by liecba anorexie na psychiatrii bola odveci... Ale to najdolezitejsie je, aby clovek trpiaci anorexiou zmenil svoje postoje k sebe samemu, k svojej vahe a tak dalej. Iba vtedy moze mat liecba zmysel a viest k skutocnemu uzdraveniu.

x oprava preklepu - v predoslom prispevku v poslednom riadku za "chodit" nemal byt otaznik.

Ladyinred, chcem sa spytat, ci pri tej vahe, ktoru mas teraz, vladzes chodit a pracovat, resp. studovat - neviem, comu sa venujes? V inej teme si pisala, ze mas okolo 40 kg a ze chces este schudnut. Neviem, kolko merias, ale 40 kg je uz fakt extremne nizka vaha - vladzes este vobec chodit a nieco robit? Neber prosim moju otazku ironicky - pytam sa vazne. Mne anorexia totalne znicila zdravie a v dosledku extremnej vychudnutosti som tak zoslabla, ze som potom uz nemohla ani chodit? Ako si na tom ty s telesnou silou?

ahojte cry a ladyinred, možem sa zapojit do vašej debaty?
Je to super, ze sa chces vyliecit, cry, a aj ked sa ti to teraz neposledy nevyslo, hlavne sa nevzdavaj... V zivote cloveka pridu rozne pady, ale ak sa nevzdas a budes bojovat s ppp aj nadalej - raz ten boj vyhras ... ver tomu.
Ja som mala tazku formu anorexie a v poslednej faze som uz bola na tom tak zle, ze som odpadavala od hladu do bezvedomia a bola som tak vychudnuta a slaba, ze som sa nevladala ani hybat ani chodit ... vladala som iba lezat a nic ine. Bolo to strasne a uz nikdy viac to nechcem zazit.
Ale pisem sem preto, lebo sa mi podarilo vyliecit z anorexie, a podarilo sa mi dostat z toho zacarovaneho kruhu von, tak som ta chcela povzbudit, aby si sa nevzdavala ... Verim, ze ak sa budes uprimne snazit z ppp vyliecit, tak sa z toho dostanes. Uzdravenie zial niekedy prichadza pomaly a postupne, ale netreba to vzdavat.

Ahoj Cry, posiela ma tam MUDr. Bubeníková, a asi pôjdem nie do Pezinka, ale na Mickiewiczovu, a Ty kam pôjdeš?
Prajem Ti pekné sviatky:-)

Kto konkrétne z dr. Ťa posiela do nemocnice? Ináč som počula, že teraz je to na Mick. nejako iné, že už nie je detské oddelenie, ale špecial. na PPP. Ja si skôr myslím, že pre Teba by bola dobrá práve Mick.

Silvinka, ja sa chcem vrátiť po sviatkoch, urobím pre to všetko. Som odhodlaná obetovať aj školu, preložiť skúšky na VŠ, som už ochotná aj pribrať... ja sa proste chcem uzdraviť, veľmi.