Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

ahoj cry ako sa mas? pisala som ti aj na vianoce,no neodpisala si..daj vediet co je s tebou ,papa a vsetkym pekne sviatky.

ahoj cry,

pišeš, že aj keď si sa z anorexie liečila, že maš ešte stale problem s jedlom... aky konkretne maš problem s jedlom, ak sa môžem spytat?

U mna sa ten vztah k jedlu počas trvania mojej ppp menil - prve roky (v puberte) som sa prejedala, a mala z toho strašne pocity viny - a potom mi to prešlo do anorexie, jedla som stale menšie porcie jedla, a postupne som ziskala taky strašny odpor k jedlu, že som nebola schopna zjest vôbec žiadne jedlo, takže v poslednej faze anorexie som už nejedla vôbec nič a cele telo sa mi triaslo od hladu, začala som odpadavať do bezvedomia a bola som na umretie. Fuj, boli to hrozne stavy, už to nikdy v živote nechcem zažiť, a v dôsledku anorexie mam poškodene niektore organy. Ľutujem ten deň, keď som sa rozhodla začať chudnuť... nikdy som si nemyslela, že ma to dovedie až na pokraj smrti, zniči mi to telo a život. Doteraz považujem za zazrak, že sa mi podarilo z tej hnusnej anorexie vyliečiť.
Len ono je fakt dôležite, cry, aby si zmenila postoj k svojej vahe. Ja som v procese uzdravovania z anorexie tiež pribrala - približne tolko kg ako ty, ale ja to vôbec nepovažujem za prehru. Ja to považujem za víťazstvo - za víťazstvo života nad smrťou a za víťazstvo zdravia nad chorobou. Z môjho pohľadu je to, že som pribrala počas liečby anorexie na normalnu vahu - podľa mňa je to obrovska vyhra, a nie prehra. Lebo byť vychudnuty, znamena byť chory, ďalej si vychudnutosťou poškodzovať organy a znamnena to živoriť a umrieť - to nie je žiadna vyhra. Lebo človek sa musi rozhodnuť, čo vlastne chce, či chce byť vychudnuty, chory a mrtvy, alebo chce mať normalnu vahu (=BMI aspoň 19 a viac) a byť zdravy, šťastny a plny enrgie a života. A my sme sa nenarodili preto, aby sme sa vyhladovali a utyrali na smrť... A ja ťa chcem len povzbudiť, cry, a aj všetky ostatne dievčata trpiace anorexiou - aby ste si vybrali tu dobru cestu - a tou je zdravie, normalna vaha a plnohodnotny život.

A pišem ti to aj preto, aby si nedovolila strachu z priberania, aby ťa zastavil na ceste k vyliečeniu z anorexie. Ja si myslim, že anorexia je choroba, ktora vnutorne sputava človeka, ovlada jeho spravanie a myšlienkovy život. Jeden z nastrojov, ktory anorexia použiva na to, aby uplne ovladala človeka, je strach z priberania a prave strach z priberania môže braniť človeku, aby sa z anorexie uplne vyliečil. A myslim, že je dôležite, aby sa človek v procese uzdravovania z anorexie tomu strachu z priberania vzoprel a poslal ho do kelu.
Mnohe anorektičky ovlada strach z priberania a brani im v tom, aby začali konečne normalne jesť, lebo si myslia, že potom budu tučne. Ale to vôbec nie je pravda. Ja som už niekoľko rokov vyliečena z anorexie, normalne jem vyživnu stravu, nezvraciam, neberiem prehaňadla, vôbec sa v jedle neobmedzujem, neodopieram si jedlo na ktore mam chuť, a vôbec nie som tučna (mam BMI=19). Už niekoľko rokov mam stabilnu vahu.
A aj keď som počas liečby anorexie pribrala niekoľko kil, vôbec ma to neštve, lebo viem, že je to dobre pre moje zdravie a pre moje telo a to je to najdôležitejšie. A okrem toho, odkedy som pribrala vďaka vyliečeniu z anorexie na normalnu vahu, viaceri kamarati mi nezavisle od seba povedali, že som doslova opeknela a že vyzeram omnoho lepšie ako kedykoľvek predtym :-)
Takže ak by si aj troška pribrala - vôbec sa toho neboj - ver tomu, že to prospeje tvojmu zdraviu a tvoje telo sa ti za to poďakuje :-)

ja priberám mám depky z postavy aj váhy raz budemm ať sto kíl ale pribratie k vyliečeniu to patrí...musím jesť normálne koli zdraviu lebo mám aj tak len zdrav. problémy

Ahoj, snežienečka:) Ja veľmi stojím o uzdravenie. Ja mám formu PPP- anorexia s bulimickými fázami. (s bulimickými- doslova sa neprejedám, mala by som strach, že to nevyzvraciam. Zneužívam preháňadlá a diuretiká). Počas liečby anorexie som pribrala 9kg. Napriek tomu problém s jedlom stále. Ako dg. mi píšu lekári anorexiu, stredne ťažkú depresiu.
Mám 25rokov a už si myslím, že je na čase s tou PPP skutočne niečo robiť, robiť NAOZAJ. Prestať snívať o podváhe, hoci sa mi po nej stále cnie a chcela by som ju späť, ale možno práve tým vekom chápem, že už nie som v puberte, že som žena... chcem mať raz aj detičky. (Ale asi vďaka PPP si to zatiaľ neviem predstaviť, ako keby som bola "zabrzdená" v tomto... alebo skôr o nejaký rôčik späť. Neviem si predstaviť, že by som mala mať teraz dieťa, keď sa neviem postarať ani sama o seba.
Študujem VŠ a to je asi všetko na predstavenie:)

A ty? Koľko máš rokov? Veľmi rada počúvam, že sa niekto z PPP uzdravil. Dodáva mi to silu a odhodlanie.

Vianoce- celkom fajn, len... stále ma nútia niečo jesť, veď to poznáš. Našťastie sme nič nepiekli, tak to ma aj teší.
V pondelok nastupujem na liečbu do nemocnice, je tam aj strach, ale na druhej strane obrovská chuť so sebou niečo robiť, popracovať na svojom probléme.

ahoj cry,
ja ti veľmi držim palce, aby sa ti podarilo vyliečiť z ppp, lebo viem čo to je, a viem koľko som sa kvôli tomu natrapila a som vďačna za to, že som sa mohla vyliečiť, aj keď to hlavne zo začiatku nebolo jednoduche... A ak môžem v niečom poradiť, tak rada poradim, ak budem vedieť.
Aj keď ťa osobne nepoznam, pači sa mi na tebe, že svoj problem s ppp chceš riešiť a že sa chceš z toho vyliečiť...
Ako sa ti dari počas tychto dni? Maš ešte stale strach z priberania? Chcem sa spytat, že aku formu ppp vlastne maš? Maš problem s tym, že uplne odmietaš jesť jedlo a že maš odpor k jedlu, alebo ti chuti jesť až nadmieru a maš problem skôr s prejedanim a s vracanim? Pytam sa preto, aby som lepšie pochopila, s čim konkretne bojuješ...

snežienka, si zlatá, ďakujeme Ti.

ahojte dievčata,

som rada, ak vas moje skusenosti s liečbou anorexie aspoň trocha oslovili. Este som chcela k tomu dodat zopar dolezitych veci, ale v tomto predvianocnom zhone nejak nestiham. Uprimne vam prajem, aby sa vam podarilo z tej anorexie/bulimie co najskor vyliecit. Lebo je to super pocit, ked clovek moze normalne jest, nema z toho pocity viny a nepripada si tučny.
Zelam vam pekne vianocne sviatky...

ladyinred, ideš na to liečenie preto, že chceš, naozaj sa chceš z toho dostať? Ja mám skôr pocit, že ti tá choroba vyhovuje, miluješ tú strašnú podvýživu- áno, máš podvýživu, ja som ťa videla na vlastné oči.

Ahoj Cry, a ideš do toho Pezinka? Tam majú aj cez sviatky otvorené?

Ahoj, snežienka, mne dali Tvoje príspevky veľmi veľa. Veľa Ti za ne ďakujem.
Dievčatá, ja len, že sa smiem 27.12. vrátiť späť na liečenie, teším sa z toho. Dúfam, že to bude posledná hospitalizácia- čo to som sa už naučila a hlavne úspešná.
Túžim po definitívnom vyliečení.