mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
asi tri a pol mesiaca a zoznamovali sme sa aj dlhsie, sice nie v kuse sme si pisali, ale neskor uz ano. a okrem toho pozname sa zo skoly z videnia uz od prveho rocnika(to sme sa len zdravili a občas par slov prehodili)-teraz chodim e do tretieho a ja som sa do neho uz vtedy dost zapozerala, takze to islo vsetko postupne.
kolko ste boli spolu?
v podstae si to vystihla, akoby sme spolu ani neboli. sice už je to minulosť, ale ja ňou žial stále žijem
uz spolu nie sme, ale ked sme spolu boli bol presne ako ten tvoj. proste naladovy, vzdy som vedela, ked sa niečo dialo a ked hlavne rozmyslal nad nami v zlom svetle. má/mal také nálady, ze ked sa ho daco opytam odpovie dvoma slovami-to aj teraz cez net. proste z toho vycítim negatívum. a nikdy mi nedával pocítiť, že patríme k sebe. nehovím, že nikdy, ale myslím, že každá si zaslúži patričné správanie a nejaké tie prejavy, nad ktorými potom uvažuješ a ktoré ti vyčarujú úsmev vždy, ked si na to zmyslíš...
akoze ake ma spravanie? take akoby ste spolu ani neboli ci ako?
a teraz nemám nikoho a okrem neho som ani nemala:(( no je to smutné
to chapem, nechces sa zbytočne na neho viazať, keď nemáš žiadnu záruku, že sa ti vráti tak ako tam prišiel a tiež sa nedá ručiť ani za seba. proste ta vzdialenosť je veľký problém už len preto, že človek začne inak uvažovať o tom vzťahu. hladá chyby a nevýhody... ja ma tri mesiace po rozchode a ani ten vztah netrvalo dlho, ale ja som bola a som taka zalubená, že sa neviem spamatať. tiež taky prípad ako ste vy dvaja. jeho povaha sedí na toho tvojho, spoznávali sme sa pár mesiacov a pár mesiacov krátkych sme spolu boli, ale co je cele na tom najsmutnejšie drzali sme to celú dobu na diaľku. poznáme sa zo školy. on študuje externe, ja denne. každý z iného mesta... a teraz sme si písali a mna to stale drzí a má také správanie, ktoré ma zranuje a tiež je mi do plaču a najradšej by som vypdla z domu.
dadah nejdem, nemam silu, sedim tu len a cakam kedy mi pojdu zas slzy... ale uz som sa trochu ukludnila...lebo si tak hovorim, ze ked ma lubi tak spolu vydrzime, ked nie, tak lepsie to skoncit teraz... lenze co ked spravi nieco take ze mi povie ze vydrzime a on nevydrzi, proste, bojim sa, strasne moc, nechcem stracat rok, je to hnusne ale musim to tak napisat... aky dlhy cas mas po rozchode? a mas teraz niekoho?
viem ako sa cítiš. mne je momentalne tiež hnozne... za všetko možu tí chlapi. nevážia si, že majú pri sebe obetavé baby a nevedia zhodnotiť o čo prichádzajú. ach jaj, to čakanie. choď radšej von s nejakou kamaratkou, to ti pomôže na chvilku
no mal ich pracovne... neviem ci stratil zaujem o mna, to hadam nie... fakt neviem... netusim, nevyznam sa v nicom a je mi na grc a nevydrzim do pondelka:-((