Ahojte!Pri hľadaní informácií o lupuse, kvôli problémom s posudkovými lekármi,ako aj s lekármi takými , som bola milo prekvapená objavením fóra o lupuse. V prvom rade všetkým držím palce pri nažívaní s neželaným návštevníkom, ktorý nás neopustí do konca nášho života. Najťažšie to majú rodičia detí. Nakoľko som matkou dvoch synov, viem ,že choroba, ktorú mám ma trápi, mi spôsobuje menej bolestí,ako keď ochorejú moje deti. Milí rodičia máte pred sebou len jedinú úlohu. Naučiť deti žiť s touto chorobou,tešiť sa s nimi s každého dňa keď je lepšie Vám aj im. Ak je horšie ,zase si povedať, že bolo aj horšie a bude to zase lepšie. Niečo o mne. Mám 43 rokov a tochto priateľa si chovám už od svojich 13 rokov, čiže už sme oslávili okrúhle výročie, neuveriťeľných 30 rokov nášho spolužitia. Ak píšete, že lekári to ešte donedávna pokladali za raritu, tak si viete predsaviť, čo to bolo v roku 1976.Mala som vtedy veľké šťastie, že sa u mňa prejavila kožná forma lupusu a mala som šťastie na dobrého kožného lekár Mudr. Fabiána, ktorý aj napriek nejednoznačným výsledkom mi okamžite určil diagnózu a čo je najhlavnejšie, nasadil správnu liečbu Delagilom. Ostatní lekári ešte 10 rokov tápali pri učovaní diagnózy a neakceptovali už stanovenú diagnózu. Vtedy som ešte nevedela, že existujú nejaké Piešťany, kde sa zaoberajú týmto zriedkavým ochorením. Podarilo sa mi s týmto ochorením porodiť jedno zdravé dieťa, druhé sme si adoptovali.Našťastie nemám ešte napadnuté obličky, ale iných zdravotných problémov neúrekom. Teraz som liečená imunosupresívami, čo nie je práve najlepšie. Užívam aj Plaqvenil a Prednison. Plus 4 iné druhy liekov na chronické problémy súvisiace s touto chorobou. Medzitým nejaké tie atibiotiká na liečenie nejakých tých infekcií. Skúšala som pred niekoľkými rokmi aj vegetariánstvo, bolo mi lepšie, len je potrebné sa v tom dobre vyznať, aby sme si viac neublížili ako pomohli. Preventívne som si pomáhala aj bylikami, aby som si posilňovala obličky, obmedzila zápaly v organizme a zlepšila svoj zlý krvný obraz. Teraz sa necítim najlepšie lebo choroba mi zasiahla tú najcitlivejšiu oblasť a to moju psychiku. Trpím ťažkými depresiami. Zbieram sily, aby som zase trochu pobojovala so svojím návštevníkom aj svojimi vlastnými zbraňami, zmenou výživy a pomôcť si zase trochu bylinkami. Mohla by som Vám napísať celý román o necitlivosti okolia ak som práve nevyzerala najlepšie a dovolila si vyjsť medzi ľudí a uštedrila som aj neja ké tie vulgárne slová o mojom výzore, že prečo s takým ksichtom nesedím doma. Ako vidíte dá sa s týmto ochorením prežiť veľa rokov. S mojich 30 ročných skúseností môžem povedať, že najdôležitejšia je psychika chorého a nemenej dôležité je mať pri sebe dobrého lekára, s veťkým srdcom a porozumením. Rada Vám odpoviem na Vaše otázky čo Vás zaujíma. Pochádzam od Prešova a bola by som rada, ak by sa mi ozval niekto z blízkeho okolia s podobným osudom. Prajem všetko doré každému.