Depresia

A keď dáme bokom tú hlbokú filozofiu o tom,ako sa volá to,čo prežívame,čo ti chýba?

Mamca. Život je o tom, čo preživaš. Aj antiživot je o tom, čo prežívaš. Ja som v súčasnosti v antiživote, a to nezávisle od toho, či v ňom teraz chcem byť, alebo nie.
Vlastne som v tom antiživote už tridsať rokov.

Juj,Navi,keď ja veľmi nemusím tie jednoznačné kategorizácie.Život,hra na život... Možno žiješ plnohodnotnejšie a vnímavejšie,s určitou nadhľadenosťou ako niektorí,ktorí sú presvedčení,že žijú naplno. Kto to môže posúdiť? Nikto nie je v tvojej koži,tak ako ty nie si v koži toho druhého. Možno by si zostal prekvapený pri zistení,že podobné vnímanie majú aj iní,len sú s ním stotožnení,vyhovuje im a interpretujú to ako bežné žitie.. Ktovie? :)

Moja súčasná existencia je len antiživot. Na život sa len hrám, ale ho nežijem.

Mojím zmyslom života je život sám, ale sa mi nedostáva.

Príznakom derealizácie je hra na život, nie život sám. Postihnutý derealizáciou by rád život žil, ale nieje mu to umožnené. Jediné, čo mu ostáva je samovražda, alebo hra na život.

Navi,pokiaľ zmysel života nebudeme brať ako filozofickú kategóriu,ale ako súhrn skúseností,ich vnímania a spôsob ich spracovania,potom zmysel života má každý.
Osobne si myslím,že príliš kŕčovitá snaha definovať zmysel života práve ľudí blokuje a bráni prežívať to,na čo sme vnútorne nastavení.
Pozri trochu dozadu na svoje úspechy,neúspechy,omyly a krásne okamihy...,všetko je to tvoj zmysel života.Život sám.

Aký máte zmysel existencie?

vitaj umelec :o))

Myslím si, že najväčšie umenie je existovať bez zmyslu života. Ja ho nemám.