Depresia

Roni ďakujem ti, pravdaže poradiť, písať neprestávaj... ja v podstate všetky tieto veci poznám, lebo ako som písala, pred začatím brania AD - čo bolo pred cca 2 rokmi som tieto stavy mali približne rok aj vyše, takže som sa naučila trochu s nimi robiť... len ma teraz strašne zaskočilo, že sa vrátili... ten rańajší atak som prežila presne tak ako si napísala, aj teraz mi je zle každé tri minúty, ale proste to vypúšťam, nechávam to odoznieť, predýcham si... Na tú chatu práveže ideme pôvodne turistikovať, čo u mňa rozhodne nehrozí, lebo ledva prejde 500 metrov po asfalte...ale nemôžem predsa chcieť ,aby ostatní kvôli mne sedeli na riti, takže sa obávam, že tam budem sama a čo keĎ a takto sa točím v kruhu... snažím sa tie myšlienky rýchlo odháňať, lebo samozrejme viem, že celú situáciu len a len zhoršujú... snažím sa dnes popri práci hľadať dôvody, prečo sa tam vlastne teším

Navy, podľa mňa je panický atak vlastne strach z očakávania, je to strach zo strachu. Napadne človeka často bez zjavnej príčiny a vtedy naše telo reaguje akoby bolo naozaj ohrozené. Stúpa v človeku napätie, roztrasie sa a je aj čiastočne zmätený, nedokáže sa na nič sústrediť. Ale môže to byť individuálne, ako napísala rencaa. Tá
prvotná príčina môže byť aj v tom, ako písala rencaa o tom zníženom krvnom tlaku. Niekedy sa jedná o fyzickú príčinu, trebárs že máme znížený krvný tlak, alebo závraty z dehydratácie. Ale my sa toho zľakneme, myslíme si že je to ďalší atak atelo sa dáva do pohotovosti. Takto podľa mňa vzniká aj ten úplne prvý atak, predchádza mu fyzická príčina a potom je to na vnímavosti človeka.
Viem však, že najhoší je ten strach z očakávania a vždy sa nám vynoria tie dve slovíčka, " čo keď"...)A tu treba začať vlastne na sebe pracovať, dávať ľahostajné odpovede, ako som už písala. Želám pekný deň všetkým.

ooo, je mi ozaj ľúto že tak trpíš, ale momentálne s tými myšliankami asi nič neurobíš. Ten atak musí prehrmieť, skús si dať niečo na ukľudnenie, nasaď si aj vitamíny skupiny B a magnézium, treba aj nervy si posilniť. To o čom som písala je treba začať cvičiť až v relatívne pokojnejšom stave. Ak prijmeš moju radu, tak teraz si stále opakuj v duchu, že to prechádza, úplne samo, samo, samo. Zdôrazňujem to slovíčko samo. Musíš dať voľnosť svojmu podvedomiu, nepoužívaj slovo musím a chcem. A čo na dovolenke? Presne si to vystihla slovíčkami " čo keď"? Táto myšlienka sa vždy vynára pri očakávaní ataku, čo keď sa to bude znovu opakovať? Áno pokiaľ to budeš očakávať tvoje podvedomie bude na tom pracovať. Ale, predpokladám že na chate budú tvoji blízki, tak si povedz: a čo sa mi môže najhoršie stať? Prinajhoršom mi zavolajú pohotovosť. Alebo ak to príde, poznám to, viem čo ma čaká, dajako to vydžím, bolo už aj horšie a vydržala som. Týmto začneš už pracovať na sebe a keby si sa na chate aj zle cítila, možno sama poznáš že to bude už o poznanie lepšie. Aj istá forma ľahostajnosti pomôže, skrátka povedať si že ti to nevadí, ale tú ľahostajnosť sa snaž preciťovať. Ak niečo nasilu nechceme,(aj keď to v skutočnosti tak je, že to nechceme) naše podvedomie nám bude robiť naschvál, preto som písala o tom že podvedomie treba nenásilnou formou oklamať. Neviem, či som ti trocha poradila, ak moje poznatky nebudú niekomu vhodné, prestanem písať.

a ešte ma chytila pri tom predošlom ataku riadna derealizácia a nie a nie sa ma pustiť, takže je to celé hrozne veselé...

ja sa snažím ako viem, večer to bolo celkom fajn, každú myšlienku som vyblokovala... ale dnes ráno opäť krásny záchvat, už ako som vstala som cítila, že nie je dobre a ledva som došlo do roboty...ja vlastne neviem, čoho sa na tom tak hrozne bojím, ale je to neskutočná panika... moje pozítívne a negatívne myšlienky neustále bojujú a jedna druhú presviedčajú... najradšej by som si išla domov ľahnúť, ale viem, že musím niečo robiť... od zajtra mám dovolenku, v sobotu ideme na chatu, je to kdesi na samote, takuž len premýšľam ako ma tam švihne a ako tam budem trpieť a čo keď... a toto ma prenasledovalo polovicu noci... už len čakám, kedy mi zaberú tie AD, lebo začínam byť zúfalá

ooo. ten stav si premyslanim o nom mozes zrejme aj vyvolat. tu pomaha zamestnat mysel a telo niecim inym. upne zlyhavaju navody prestan na to mysliet, zakazovat si na to mysliet.
poznate to: nemyslite na slona!!!
na co ste prave mysleli? :o)))
ano.. funguje nieco celkom ine. zamestnavat sa nejakymi aktivitami, citat, chodit von, divat sa na film, stretavat sa s priatelmi.. aj ked sa to na zaciatku zda akokolvek nepredstavitelne, je to jedina cesta. treba zasiat ine semienka do mysle, tym sa venovat, oni su na zaciatku mozno slabe, ale casom zosilneju a udusia tie zle, neziaduce.
ja som v case po ataku rano vzdy mala pocit ze neviem kto som a neviem coho sa vlastne boji ale bojim sa.. akonahle som sa ale do niecoho pustila, bolo to lepsie .. bola som na chate, v zahrade, vzala som cakan a robili sme chodnik, samotna aktivita a aj okolie, jarna priroda, pes.. to vsetko dodavalo vzruchy mozgu tak, aby tie blbe napady nemali priestor.. no veru a najhorsie to bolo, ked som si povedala, ze som unavena a idem si lahnut.. vydrzala som asi 15 minut, ten debilny pocit sa nedal vydrzat...
nuz.. asi tak :)

Prečo človeka chytá panika?

OOO. Čo keby si to prestala prežívať. Však čo sa ti môže stať? Omdlieš? Však to nie je až také strašné omdlieť. Zadusiť sa určite nezadusíš, však to si vieš rozumom zdôvodniť, že to nie je možné. Moje deti majú panický strach z pavúka. Ja to neviem pochopiť, pretože som nikdy panický strach nemal. Hrám sa s tým pavúkom pred nimi, ukazujem im, aký je malý a neškodný, a oni len panika. Žiadna racionalita.

navy, neskor som citala, ze to bolo znizenim tlaku, oblieval ma studeny pot a citila som sa nevladna, ani zavolat na muza som nemohla :)

RENCAA...ano myslim na teba :)))

...no a v tychto dnoch na teba myslim intenzivnejsie ako kedykolvek predtym :))) som tu len na skok takze vysvetlim neskor...