Depresia

a kde hospitalizaciu?

Kde ste?

tiež by som si šla najradšej ľahnúť, ale priateľ mi to nechce dovoliť... čo je dobre, lebo by som už z postele nevyliezla a on to dobre vie... ja som dnes normálne už zvažovala hospitalizáciu, neviem si totiž vôbec predstaviť svoje fungovanie v práci v najbližšie dni...

no,ludia vobec nechapu zdravi -chorich...to ako ked sa hovori,SYTY HLADNEMU NEVERI....tiez mam take skusenosti,ze by sa clovek nad tym cudoval....a posmievaju sa....a sami este nevedia ,co ich caka....

OOO,presne vyskusaj vsetko,a tak postupne to nejak vylucuj....lebo aj tak nemas inu moznost...a si mlada na to aby si sa cely zivot trapila.....takto....mne to tiez zacalo tak okolo 30-ciatky....sak asi to vies....lebo pisem tu uz dost dlho a ty si bola medzi prvimi s ktorymi som si zacala pisat,len medzi nami vzniklo nedorozumenie...pamatas?ja sa zasa dnes citim dost mizerne...ale dost som robila a vcera som sla spat neskoro...pozerala som na film,podla skutocnej udalosti a potom mi spanok chyba...:0(((((.........idem si na chvilu lahnut.....

Emma aj ja mojej mame doteraz neviem dobre vysvetliť, že depresia je choroba, niekedy ešte vždy povie k tomu takú hlúposť, ale viac-menej to už prijala... (hoci ja sama s tým mám ešte problém). Ty vieš ako sa cítiš a čo potrebuješ. Si dospelá, nie? Tak sa zober a choď psychiatrovi. Vravela si, že máš stavy podobné mojim, ale môžeš ich aj tak popísať? Myslíš na psychické alebo fyzické? Lebo u mňa sú strašné obidvoje

MARIA pamätám si na ňu... tak lexaurin si dáva hádam každý už dnes, keď je nervózny... :) Tie béčka jem (čítala som aj ten tvoj starší príspevok včera), skúsim asi aj tú B-12

Navy ďakujem, k priateľovi si v týchto dňoch aj ja gratulujem... len sa desím zajtrajška - ísť do práce a byť bez neho, dve hrozné veci... dnes som úúúplne hotová, v kostole som každú sekundu myslela, že je posledná... fakt neviem ako to pôjde ďalej

OOO. Gratulujem Ti k Tvojmu priateľovi a k Tvojmu turistickému výkonu:-)))

ooo: ahoj bola som u psychologa ale s inym problemom. Ked sa somnou rozisiel priatel tak som myslela ze sa zblaznim preto som isla k psychologovi. o tomto som zatial s nikym nehovorila. Podla mna to nemoze pochopit niekto kto nema taky isty problem. Ostatnym sa to moze zdat smiesne ale my co toprezivame denno denne tak vieme ake to je hrozne.Lieky neuzivam nijake. Ale chcela by som lebo sama sa z toho nedostanem to viem. Kupila som si len sedatif PC to je nejake homeopatikum ale tak... absolutne nic. Moja mama sa totiz moze zblaznit ked pocuje ze by som chcela lieky. Bere to asi ako uplnu katastrofu a mysli ze na nich budem zavisla do konca zivota. Aj dnes som stavala uplne znechutena bez zivota...