Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.
Depresia
ty Navy ale ja nemám vôôôbec žiadne bolesti... občas ma teda bolí hlava, ale len tak bežne... ja mám to točenie hlavy a stavy na odpadnutie a úzkosti a brutálne nízky tlak, inak ma vlastne netrápi nič :) no ešte slabosť a ráno sa trochu trasiem...a paniku samozrejme - ale tú stále lepšie zvládam
Tramadol funguje skoro celý deň. Daj si ho do vyhľadávača, tam sa dozvieš, čo to je.
Najlepšie je aj v prípade psychyckej poruchy správať sa tak, ako keby nám nič nebolo. Ten chorobný emocionálny stav má potom tendenciu zmiznúť. Aspoň u mňa to tak funguje. Zopakujem: Správať sa ako zdravý, a neprijať chorobnú emocionalitu za vlastnú. Ona potom zmizne. Funguje to na princípe, čo oči nevidia, to srdce nebolí. Dúfam, že sa nemýlim. Kto ale neskúša, ten sa nemôže ani pomýliť:-)))
tramadol je čo? a mne je zle celé dni teraz :)
Správne ooo. Ak sa vieš dostať k tramadolu, tak ho skús, ale len keď ti bude špatne, t.j. maximálne 1x denne. Väčšie dávkovanie by mohlo stratiť na efektivite. Aspoň u mňa to tak funguje.
Navy ak to bolo pre mňa, tak to ja pravdaže viem... a jediné na čo čakám je, že sa mi zmiernia príznaky, aby som mohla začať robiť na odstraňovaní príčin
Lieky pôsobia symtomaticky. Neodstraňujú príčinu choroby, ale svojou schopnosťou dokážu, v niektorých prípadoch symtómy choroby zmierniť, alebo aj odstrániť. Kauza má však počiatok inde.
Elessaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaar
ooo,nemas za co...mna to zaujalo,tak som vam to tu napisala...
Včera som mala celkom dobrý deň, večer som aj poupratovala, vysávala, nálada tiež fajn. A dnes od rána točáky a slabosť, hrozne sa mi motala hlava, bola som na prechádzke v meste, ráno som nevládala nič zjesť, slnko pražilo a skončilo to tak, že som takmer skolabovala... zrazu mi uprosted cesty prišlo mdlo, zle som videla, čiernota na mňa išla´, nohy neposlúchali a len padnúť a padnúť. Zastavila som, napila sa vody, hovorila som si, že je to v poriadku, že to zvládnem, že je to už len kúsok domov a prešla som to nakoniec - potácalo ma a nohy ma ledva niesli, ale prišla som. Doma som zo zúfalstva chytila panický atak a už som zas v prdeli... už som si myslela, že bude lepšie, už štvrtý deň beriem zvýšenú dávku cipralexu, ale kdeže, dnes je to zas horor... zas sa bojím ostať sama, bojím sa ísť sama, neverím, že to bude lepšie... moje myšlienky sa točia len okolo toho, že sa z toho už nedostanem a čo keď... a čo keď... a čo keď... od zúfalstva by som revala...