Depresia

A k tym somatickym problemom. Casto ma boli hlava, hlavne ked mam tieto divne stavy, nechuti mi jest, nic nevladzem robit.

Neberiem uz ziadne lieky. Prestala som chodit ku psychiatrovi. Nemyslim si, ze potrebujem lieky. Ja sa "len" potebujem porozpravat, mat pri sebe niekoho, kto by ma mal rad. Nikto ma nema rad. A ked vravim nikto, tak NIKTO. Viete aky je to pocit? Chapete to? zazili ste to niekedy? Dufam, ze nie, lebo je to nieco otrasne. Su to muky, ked viete, ze na svete nie je jedneho cloviecika, ktoremu by na vas zalezalo, ktory sa spyta, ako sa mate, ked pridete domov, ktory sa o vas postara, pohladi vas, ktory vam povie, ze vas ma rad a vy mu to mozete povedat tiez... Ani jeden. Som na tomto svete sama. Ten hrozny pocit samoty, aj ked ste medzi ludmi. Asi mi zacina sibat, lebo sa mi deju take cudne veci. A ked nie sibat, tak som asi extremny hypochonder. Pocujem zvuky, ako ked sa ludia rozpravaju, aj ked tam nikto nie je. Ako, logicky by sa to mozno dalo nejak vysvetlit. Mozno tie zvuky idu z dialky. Ale ako si vysvetlite, ze pocujete zvuky ako z nejakeho baru, ked ste na luke, kde siroko daleko nikoho nie je? Alebo vidim pohybujuce sa tiene. Alebo sa mi menia farby pred ocami. Viem, ze ta vec, na ktoru sa pozeram je cierna, ale ja vidim fialovu. Mam strasny strach, ze ma niekto sleduje neustale. Myslim si, ze mi chcu ludia len ublizit. Napriklad si myslim, ze mi rodicia nieco pridavaju do jedla, aby som priberala. Nechcem jest to, co robia oni. Vsetko si chcem spravit sama. Strasne ma rozculuju ludia. Ked som niekde vonku v podniku s priatelmi, tak si myslim, ze hovoria nejak nepriamo o mne alebo nejak zakodovane, ze aby sa mi mohli posmiavat. Hovoria to tak, aby som tomu nerozumela, ale oni ano a tak som na posmech. Aj ked idem po ulici, ludia na mna stale pozeraju, suskaju si nieco a potom sa na mne smeju. Alebo ma nmormalne ohovaraju a je im jedno ci to pocujem alebo nie. Stale sa na mne vsetci smeju. Nechcem chodit von. Len tam, kde nie su ludia. Vyhybam sa im, ako sa len da. Viem, ze toto su priznaky schizy, ale citala som, ze sa mozu vyskytovat v urcitych obdobiach kazdeho cloveka. Je to hrozne neznesitelne. Uplne som sa odsudzila od tohto sveta. Nikto sa so mnou nechce bavit, ani sa s nimi nemam o com bavit. Stracam priatelov zavratnou rychlostou. A to ma depta. Priatelia boli to najcennejsie, co som mala. Teraz uz nemam ani to. Nemam priatelov, nemam rodinu, seba nenavidim, nenavidim svet, uz nicomu nerozumiem, som zmatena, som nasmiech, som bez ceny, som bez zivota...som bez duse, bez rozumu...bez viery.

a o co sa jedna mas problem s priatelom??

face a co beries za lieky ?? popis co mas za divne stavy ? strax ? pocit beznadeje ?
xodis k psyxiatrovi ?? ja na tvojom mieste letim za obvodakom nex ta vypise k psyxosovi ako surny pripad..

Ahoj, si naozaj velmi milý/á, že mi chceš pomôcť. Ale neviem či
sa to dá takto cez mail. Asi ani nie...aj preto, že je to všetko
velmi zložité. Radšej by som potrebovala poradiť, čo mám teraz
robiť. Koho mám vyhladať, aby mi pomohol? Nemám nikoho. Síce mám
rodinu, (už len) zopár priatelov, psychologičku. Ale psychologička
berie len ludí s termínmi....rodičom som ukradnutá...a priatelia?
Keby som im to povedala, tak už nemám žiadnych...zbytočne ich
otravovať, aj tak mi s týmto nedokážu pomôcť. Je to otrepaná
fráza, ale ja už fakt vidím východisko iba v ukončení tohto
skurveného života.

Face napis na mail, skúsim poradiť..

Ja neviem co sa deje. Mam nejake divne stavy, ktore si neviem vysvetlit. A mam strasne depresie, k tomu sa pridruzili psychosomaticke tazkosti. Ale najviac ma desi to, co si neviem vysvetlit. A nechcem to tu rozoberat. Potrebujem nejakeho cloveka, ktory by mi pomohol a vysvetlil co sa to so mnou deje. Preboha, ja uz neviem co mam robit!!!

Ahoj ooo, tak čo stále sa trápiš alebo to je už lepšie? A kde sa stratil navy, Fidorka2, Elesar, vari všetci vyzdraveli, to by bolo výborné.

Face čo sa deje?

Do riti!!! To tu nikto nie je???