Depresia

a koho vlastne hladas cez net? tomu nerozumiem? toho, kto by ta mal rad?alebo,kto by sa tebou zaoberal a poradil ti?
ale inak, ked sa dobre citis s ludmi ako opisujes, tak bud s nimi, ale ci naozaj ti vyhovuju....a hlavne, aby v tebe nevyvolavali siahnut si na zivot...stale mi nepises, co ta rozveseli, z coho sa vies smiať...

A povedala, ze ak sa chcem vyliecit, tak mam u niekoho zotrvat.

Ja mam vela kamaratov, ktori su dusevne chori alebo zavisli. S nimi si rozumiem dobre. Ale nie je to pre mna nevhodna partia? Oni ma chapu a ja chapem ich. Navzajom si pomahame.
Lebo neviem ku komu inemu by som isla. A raz som zmenila psychiatricku. Bola som u nej prvy krat, tak sme sa rozpravali. Povedala som jej, ze som bola asi u 4 roznych psychologov. Tak mi vyhubovala, ze co si o sebe myslim, takto menit. Lenze, keby sa opytala, tak by zistila, ze jedna isla na matersku, druha na ID, tretia mi nevyhovovala a tato je v pohode. Az na tie terminy. Kvoli takymto veciam (ale aj inym) som zanevrela na psychiatrov.
A teraz sa snazim najst niekoho cez net, ale nadari sa mi.

a ozaj, zmen psychologicku, ked ti ta nevyhovuje. preco ju vlastne nezmeníš?

rozumiem ti. chyba ti nejaka motivacia k radosti. skus najsť, čo ta rozveselí, skupinu ludí podobného citenia, humoru, aký máš ty. ludom určite nevadí, že sa s nimi nerehoceš, skôr si myslím, že to vadí tebe, že sa neviš s nimi zabavať.chapem, nevyhovuje ti ich zabava, lebo hladáš niečo iné. spoznávaj sa zatiaľ, co ta rozosmeje .predsa nechces prežiť život v smutku? to by bola škoda.to s jedenim a napchavanim, to robi kazdy.fakt...to je uplne normalne, nic vynimočné.

Ale ludia citia, ze ma otravuju tie ich kecy. A potom to nebavi ani ich. Nedokazem sa prinutit, aby ma nieco bavilo. Vsimla som si, ze ma skor zaujimaju smutne veci. Som ina ako ostatni. Ostatni by sa iba furt na niecom chichunali a zabavali, pili a uzivali si zivota. Ja si ho uzivam inak. Ovela radsej som ticho, len pozorujem. Aj ked som medzi ludmi, vacsinou som v uzadi. A je mi tak dobre, ale asi to ludom vadi. Vsetci sa chcu proste zabavat. Ja sa napchavam, ked sa nudim, ked mi je smutno, ked som nahnevana. Potom priberem a som v depke.

face,
umelecky citiaci ludia to mali vzdy ťažšie. Su velmi vnímaví a citliví na všetko,na seba, na to co sa deje vo svete, dokonca aj na to, čo sa deje vo Vesmíre.
Vieš sama, že ked ti niekto dava seba, je to malo, to ti nestačí. Uz si to spomínala aj ty, co potrebuješ. Pochopenie. Uvidíš, že niekto príde, nevzdavaj to. Pride, lebo ho cakas..Pockaj si a nezanevri na tvorbu. Počuvaj drihých, aj ked kecaju, co ta nebavi, ale snaž sa byt v kontajte s najbližšími. Neubližuj si, nema to zmysel. A prosim ta, nemysli na seba, na to, co si zjedla. Zjedla si a hotovo, mala si chut, tak si sa napchala a ide sa dalej. To robi kazdy, neobvinuj sa za to.Dobre?

Galax, mas pravdu, ze ludia ma neskutocne vedia unudit. Ale mna v podstate nudi cely svet. Okrem par veci. Milujem umenie. Hlavne vytvarne, hudbu a aj divadlo a filmy. Obcas chodim na vystavy. To milujem. Umenie ku mne hovori a ja hovorim cez umenie k ludom. Aspon sa snazim. Ale v poslednej dobe ma uz ani tvorit nebavi. Nemam chut robit nic. Co by som dala cloveku, ktory by ma mal rad? No predsa seba. To nestaci? Uplne by som sa mu odovzdala. So svojimi citmi, myslienkami, dala by som mu to, co on da mne.
Niekedy nechcem ist von, ked sa prejem. Lebo sa za to velmi obvinujem a hambim sa za seba. A potom vonku si myslim, ze to na mne vidno, ze som sa prejedla. Vsetci sa mi smeju,ze som taky slaboch a zlyhala som.

face,
hm, tak to máš uz odpor k ludom. Vlastne sa pri nich nudíš a zdajú sa Ti byť prazdni. A máš nejaker hoby, ktoré by Ta zaujalo? rada tancuješ? Alebo co ja viem, co...a stou mienkou o sebe...hm...naozaj ludia si nevsimaju to, co ty vidis na sebe..mozno niektorí, ale v pdstate si vsimaju, ako si ich vsimas ty a aka si k nim ty. Clovek zamerany na seba vie ťažko davat druhym niečo. Musíš popracoivať so svojou laskou k ludom. A co chces dat ty tomu, co by ta mal rad?Laska je o davani si navzajom.Trochu ta vyspovedam, dobre? Mozno si das sama odpovede.Naozaj , pochybujem, ze niekto pride, chyti ta za ruku a povie: pod so mnou, dam ti to, co chces.

Galax, ja si priznavam, ze nie vzdy som schopna vypocut tych druhych. A uz vobec nie som schopna sa vcitit do niekoho koze. To nechapem, snazila som sa to velakrat, ale mne to proste nejde. Neviem to, ale chcela by som to vediet. Teda vypocut mozno aj hej, len ja nie som taka, ze sa vypytujem a taham to z nich ako z chkpatej deky. Proste, bud mi clovek nieco chce povedat a povie mi to alebo nie. Mozno tak maju niekedy pocit, ze sa o nich nezaujimam. A niekedy sa fakt nezaujimam. Nie som toho schopna, ked ma tazi tolko veci. Je to asi sebecke. Ich problemy sa mi zdaju take povrchne. Tak napriklad rozoberaju, kto co na koho povedal, co mal kto oblecene, aky mal uces. Ci sa nejakemu chalanovi paci tato baba alebo druha. No tak toto ma fakt nezaujima. Sorry. Teraz nachadzam utocisko v prirode, fakt to pomaha. To ticho, zelen, pokoj. Ale ked pridem medzi ludi, je to strasne. Neviem preco si myslim, ze sa na mne smeju a ohovaraju ma. Psychoska mi povedala, zevraj preto, lebo sama mam o sebe prisernu mienku.