Preboha, to by človek neveril, akí blázni na tomto svete existujú a prezlečení za lekárov, či sestry! Aj ja som sa musela zasmiať...všetky tie príhody sú ako smiešne, tak aj hrozné...už s odstupom času sa dá na to pozrieť s nadhľadom, ale ďakujem pekne, aké tu muselo byť v prítomnom čase!
Áno, veľa vecí súvisí s ľuďmi, s ich ochotou, empatiou a pod.Ale nedá mi nenapísať, že veľa záleží aj od toho, v akých podmienkach sa pracuje.Napr. sestra, kt. má 12hodinovú službu, počas ktorej nestihla ísť ani na WC, nieto sa ešte najesť, kopec zbytočných papierov, ľudí veľa a času málo...ťažko môže pôsobiť milým a ochotným dojmom, to sa proste nedá, nech človek robí, čo robí. Tak vám poviem, že mi z toho bolo koľkokrát do plaču, že som si svoju roboru predstavovala inak, ako vypisovaním otravných nezmyslov a chaotickým lietaním, aby sa všetko, čo má byť urobené, stihlo...