Jéééj, baby, by ste zlaté!:) Veď aj preto ma tá práca baví, že sa zase našlo veľa ľudí, ktorí boli radi, že som tam a ktorým som mohla pomôcť, ktorí sa na mňa vyložene tešili, alebo takí, čo mali strach z nemocnice a nakoniec boli príjemne prekvapení, že je tam taký dobrý personál.Pinky, ale teraz sa ešte max. rok a pol nikde nikoho nepýtaj, lebo som doma.:)
Najväčší problém je vraj komunikácia. To je fakt. Na prevádzkovej sa to večne omieľalo a potom vás zahrabali hŕbou nových papierovačiek...a bolo po komunikácii.:( Pacienti to majú teraz ťažké, ale aj tí na druhej strane to nemajú jednoduché, lebo sú veci, kt. musia byť urobené, aj keby traktory padali. Všetko sa robí rýchlo a to sa chybička vloudí, lenže to je taký začarovaný kruh, že sa z neho nedá dostať von. A stále čakám, kedy niekto začne počúvať aj nás, zamestnancov a prestane nám diktovať, čo a ako máme robiť a čo ešte treba vylepšiť a ako na západe robia procesy, tak budeme aj my, čo na tom, že neni kedy, jednoducho schválili zákon, zabudli, že sme najmenej 40r pozadu...ach jaj. Ale už ich nezaujíma, ako to stihnúť, či to vôbec bude mať význam pre pacienta alebo zdravotníkov, hlavne, že je všetko zdokumentované.