Ahojte! Čítam vás, mám sa tak ako predtým, alebo teda trocha lepšie, teraz mám také dosť blbé obdobie, čo sa vzťahu s mužom týka, ale nebudem to tu kaziť. Len som prišla na to, že aj keď človek niekedy niečo chce dosiahnuť a myslí si, že sa stačí len snažiť, tak sa mu to vôbec nemusí dariť. Skúsenosť a strach je silnejší. Niekedy sa v sebe nevyznám, ale nejako bolo a nejako bude.
Ja mám na babičky krásne spomienky, jednu som viac zbožňovala ako malé decko a tú druhú, keď som už bola staršia. Ale mala som skvelých starých rodičov, už nemám ani jedného:(. Občas mi to príde ľúto, že ich už nikdy nevystískam a vôbec- že už nie som dieťa, aspoň na chvíľu!!!
Vierka, tak držím palce na jazdu, však tebe to ide, ale aj tak sa mi to zdá dosť ďaleko, 50km, to tam aj naspäť?
Ja si pamätám jeden citát, len dúfam, že správne a ten sa mi strašne páčil, bolo to čosi také, že" Pravá láska je tá, ktorá vydrží, či jej dávame všetko, alebo odoprieme všetko", no, čosi také, dúfam, že som vystihla pointu. Aj Karola by mohla dať nejaký pekný citát, nejaký poučný o chlapoch, napr."tak dlho sa s džbánom po vodu chodí, kým sa ucho neodtrhne...", ha ha.