Ahojte, Sage, ja sa na brigádu nehlásim, som lenivá ako voš, aj tá je pracovitejšia, veru, dnes som neurobila nič. Okrem obeda pre malú a aj tak mi to nechcela jesť, začala byť akási vyberačná, hnevá ma.
Palomino, to som rada, že si spokojná, veď ono sa kadečo ešte prihodí, ale ak chcú obaja, všetko sa dá vyriešiť. Keby bol tvoj muž ideálny, aj to by ti šlo na nervy.:)
Sage, milujem bozkávanie líčiek a bábäciu vôničku, už som tých mojich voňavčekov uložila, dnes boli zlaté.
Vierka, tak si si tiež svoje užila s opatrovaním, ja si z toho najviac pamätám ten vnútorný boj- na jednej strane som ju mala strašne rada a chápala som, že čím je človek starší, tým sa chová horšie a je to s ním čoraz ťazšie a ťažšie, ale na druhej strane som z toho už skoro ochorela, boli to nervy, byť neustále sledovaná, kontrolovaná, tie isté otázky celý deň, stále v strehu, aby sa malej niečo nestalo, napr. som našla tbl na zemi, črepinu z pohára, osoplenú vreckovku a pod.A bola som z toho chvíľami dosť nešťastná.
Ale ostali mi tie krásne spomienky na detstvo, viac ako to ostatné.