Ahojte
Tak deticky su o.k.len velka ma dostat men. teraz pred taborom ak nedostane teraz tak to vychadza na tabor....chudatko.A to maju taky tabor v stanoch.Dnes su u mojej mamy.Mala berie antibiotika tak mama mala z toho strach kedy jej to dat a tak ci sa zobudi,ze nema budik.Ja mam ,ale rodinu sama ochota z kazdej strany....ble.No aspon este je aspon jedna starka aj ked je aka je .Neviem co pindam..chachachacha
A co sa smrti tyka ......Je par ludi okolo mna co uz odisli.Najviac sa ma dotkla smrt kamaratky co sme spolu travili cas na prvej materskej.Bola odo mna starsia a moja mama ju ucila klavira...poznali sme sa dlho.A pootom sa odstahovala do ineho mesta a asi rok sme sa nevideli.Potom som bola na jednom stretnuti v meste a videla som ju z okna a bola s bruskom a s niekym sa rozpravala.Ja som rozmyslal ci ist dolu a pozdravit ju a prehodit par slov .No bolo to take stretnutie kde stale niekto meskal a tak som nechcela pohorsovat ostatnych tak som nesla.Asi o tri dni som videla parte jej meno a meno dietatka na nom.Myslela som ,ze omdliem na tom mieste pred tou vytrinou smrti.Citila som slabost v celom tele.Odvtedy som bola este na par pohreboch aj mladych ludi blizkych mne aj mojmu bratovi..Aj ked je to sucast zivota vzdy nas to zasiahne a potom preboli .Ako sa pise v slove Bozom...Všetko má svoj čas
1 Všetko má svoj čas
a každé počínanie pod nebom
má svoju chvíľu:
2 Je čas narodiť sa i čas umierať,
čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;
3 čas zabíjať i čas uzdravovať;
čas búrať i čas stavať;
4 čas plakať i čas smiať sa;
čas horekovať i čas radovať sa;
5 čas odhadzovať kamene
i čas zbierať kamene;
čas objímať
i čas vyhýbať sa objímaniu;
6 čas hľadať i čas strácať,
čas zachovať i čas odhadzovať;
7 čas roztrhať i čas zošívať,
čas mlčať i čas hovoriť.
8 Čas milovať i čas nenávidieť,
čas vojny i čas pokoja.
9 Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje,
z toho, že sa namáha?
10 Videl som ťažkú úlohu,
ktorú dal Boh ľuďom,
aby sa ňou umárali.
11 Všetko krásne učinil vo svojom čase,
aj večnosť im dal do sŕdc,
len aby človek nevystihol
od počiatku až do konca
dielo, ktoré Boh vykonal.
12 Poznal som,
že niet pre nich nič lepšie,
ako radovať sa
a dobre robiť vo svojom živote.
13 Ale aj toto,
že človek môže jesť a piť,
zakúsiť dobré veci pri svojej námahe,
je Božím darom.
14 Poznal som, že všetko,
čo činí Boh, trvá naveky;
nič k tomu pridať nemožno
a nič nemožno z toho ubrať.
Boh to tak zariadil,
aby sa Ho ľudia báli.
15 Čo je, bolo už dávno,
čo sa má stať, už dávno bolo;
a Boh znovu vyhľadáva,
čo sa pominulo.
Človek je pominuteľný
16 Ďalej videl som pod slnkom:
na mieste práva bolo bezprávie
a na mieste spravodlivosti
bezbožnosť.
17 Vtedy som si povedal:
Spravodlivého i bezbožného
bude súdiť Boh,
lebo každý počin i skutok
má svoj čas.
18 A povedal som si:
Je to kvôli ľuďom, aby ich Boh skúšal
a aby videli, že sú ako zvieratá.
19 Lebo údel ľudí je i údelom zvierat;
je jeden a ten istý.
Ako zomiera jeden,
tak umiera i druhý,
a všetko jednako dýcha.
Preto človek nemá prednosť
pred zvieraťom;
lebo všetko je márnosť.
20 Všetko smeruje k jednému miestu:
Všetko povstalo z prachu
a všetko sa vráti do prachu.
21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje
nahor
a duch zvierat zostupuje nadol,
do zeme?
22 Videl som teda, že niet nič lepšie,
než aby sa človek tešil
zo svojho diela,
lebo to je jeho údelom.
Veď kto ho privedie k tomu,
aby videl, čo bude po ňom?