Vierka, tak nech sa ti darí a a nezabudni na nás:)
Nashi a ty neplač, akurát čo ťa potom bude bolieť hlava a štípať oči...:)
Ale áno, aj mne príde ľúto, že už nie som dieťa, že sa už o mňa nestará maminka, babičky...že sme už neni všetky tri sestry pohromade...že sa to už nikdy nevráti...aj do školy by som išla, ale do základnej, alebo na strednú, tak na týždeň:) Boli to super časy, ale vždy sa mi to tak nezdalo, je na čo spomínať. Ale aj prítomnosť je pekná, len to nie vždy vidíme. Veď máme zdravé deti, je s nimi sranda, robia nám radosť, a tiež raz vyrastú, budú mať svoje problémy/ a zase to len budú aj naše problémy/ a to budeme zase nostalgicky pozerať fotky, aké boli milé, keď boli malé a aké to bolo všetko super...:):):)