Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
damaxy: dakujem za radu.. jeho posledny mail znel: Suhlasim s tym, ze keby sa to riesilo teraz, bolo by to tazke. Som za to, aby sme sa porozpravali az ked sa vratim. je mi z toho do placu. viem, ze vztah sa neda riesti na dialku, ale..kontakt udrzovat treba predsa.. :(
ja by som určite zabojovala,písala by som mu maily ako predtým,čo robím,čo novéatd.Jednoducho pripomínala by som sa možno lásku a po d by som nahradila trochu inými slovami s významom podobným.Nech to nevyzerá na vnucovanie sa,ale ani na rozchádzanie sa.Každý má nárok na zlú náladu a výbuch,ale to všetko sa dá predsa ospravedlnit.Len o tom mu nepíš a keby niečo ber to s lahkostou.Samozrejme priprav mu nejakú radost ked pricestuje a možno si to ty viac berieš k srdcu ako treba.Ked ta uvidí nakoniec ta vybozkáva od radosti.
