Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
Damaxy.. ja sa obavam, ze uz je prilis neskoro..
všetko je psychologia treba pozorovat a z toho vychádzat
už som ti poslala a neodvrávaj a skus sa obliect do jeho so všetkým a uvidíme povedal slepý a išiel na nemý film.To sme si vraveli ako deti a ja pôjdem spat.
ja ti poviem preco to je tak lebo to malo byt povedané zoči voči priamo a bez uhýbania očí a bez vysvetlovania preco naco začo a bola by si na 100 percent istá.A ak by to neprechádzallo by som sa ho to pýtala az kým by sa mi nezunovalo.dalej nemôzem robit verejnú prezentáciu lebo sem chodia aj muži
chyba miiiii :-(((((( chcela by som ho mat pri sebe. a neviem ako mam tomu pomoct. a ja hlupa som sa o to ani nesnazila :-(( a o slniecko prichadzam..
citam také smutné vedla na teme
čo ta prepadlo ?
rada by som ale ked ty vieš plavat tak plávaj ja ti už len ruku podám
tak ma zachraaaaaaaaaaan :((((((((((