Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
Vieš ešte ma napadlo,z mojho života manžel sa so mnou ešte slobodný rozišiel,no plakala som tri dni som nejedla a nespala.Po pár dnoch prišiel,že ho to mrzí.Dobre po mesiaci to isté.Tak som trochu zabojovala.Oplatilo sa Po mesiaci opat a to som sa tak na....la,že som mu povedala,vieš to som už počula ja sa musím íst vyspat do práce a čau.Na tretí raz ma to už rozčulilo,a povedala som si no Božee toto je čo za chovanie.Potom prišiel opat a ja som mu povedala,že na takéto chovanie nie som a nech si urobí poriadok v sebe a už sme spolu pár rokov.Vidíš chlap
DAKUJEM vsetkym, zajtra sa ozvem.
Ty moja zalúbená musí ti to dobre dopadnút a ked nie,má to život s tebou iné lepšie úmysly,tak či tak dajako to dopadne a daj vediet,či sa budeme tešit alebo ta utešovat,rozhodne už na to nemysli a chod si radšej lahnút.Lebo z tohto môže byt aj depka a potom ako to zvládneš?Sup sup chod si dat trochu humoru a budem ti držat palce.
ano, mas pravdu. ale neistota je to najhorsie co moze byt.. Aj si poviem, ze na to nebudem mysliet, ze kto vie, ako to dopadne,ale fakt je ten, ze sa to neda...Chcem dufat, ale nechcem dufat zbytocne..poslala som mu ten mail, uvidime ako zareaguje.
O všetko v živote si treba zabojovat,niekedy je to úspech inokedy neúspech,ale pocit ,že si sa zúčastnila si nedaj prepást.Co ti ešte mám napísat?
Vieš to to je najhoršie,Ja si myslím,že je koniec,ale to si ty myslíš a ja napíšem,že si to nemyslím,tak si vyber čo je lepšie.Kým ho nemáš pri sebe a nepovie to a nevysvetlí hoci to nemusí,stále je to po starom.A keby ti to nedajbože napísal,trvaj na tom,že takto nie,že jeden rozlúčkový večer nech obetuje a sama nakoniec uvidíš,a pochopíš a vyplačeš a prežiješ a možno znova to dáte dokopy.Nehádž flintu do žita.
neviem, myslím si to , poznám sa..ja som toho už vyviedla ale vždy som sa mílila...ja verím že sa to dobre vyrieši..aztialahoj
pretoze za cely tyzden mi nic nenapisal. akurat to, ze sa to vyriesi potom. myslim, ze aj bol na skype, ale nenapisal mi ked som sa pripojila.. Ako keby sa mi vyhybal.
Podla čoho tak súdiš?
no.. ja si myslim, ze je koniec.. vsetko tomu nasvedcuje. ale nechcem si to este pripustit..
