Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
oresanka: aj mne to tak nejak pripada.. ale chcela som dufat, ze ked pride, moyno sa to vrati...
a este je tu dalsia vec. s jeho rodicmi mam dobry vztah,kazdy den si piseme na icq, aj volame spolu obcas.. Oni odomna o nicom nevedia, enviem, ci im on nieco povedal. Ja im ani nemienim nic hovorit, ale niekde v kutiku srdiecka by som si zelala aby to vedeli...No ale tazko sa mi bude s nimi lucit.. a pisat si s rodicmi ked ich syn sa takto chova a je koniec.. Hneva ma to...
Neviem čo ti poradiť ale myslím si, že možno len hľadal zámienku ako ti niečo takéto povedať. Nemyslím, že pre jeden hysterický záchvat sa niekto z ničoho nič chce "rozísť" a úplne sa odmlčí. Možno sa tým odlúčením odcudzil len nevedel ako ti to povedať. Dúfam, že to nie je pravda ale toto ma po prečítaní napadlo.
mam pocit, ze sa mi uplne vyhyba,. ako keby naschval chcel zabudnut...mozno je tam nejaka zenska ktora sa mu paci a .. neviem.. nechcem vediet..
Sjella,žiadne trápenie.Bude ti možno trochu smutno,ale čo vieš čo ta stretne zajtra,a nevieš čo sa z toho ešte vykluje.Len bud nad vecou,netráp sa dlho.
asi sa musim zmierit s tym, ze je fakt koniec..
to podla mna nie je najlepsi napad.. nenapisem mu vobec nic... nepotrebujem sa tyrat,..uz teraz je to tazke
Prečítala som si tvoj príspevok.Ešte nie je všetko stratené.Keď nechce písať on ,tak aspoň jeden krát do dňa mu napíš ako ho ľubiš,ako ti chýba.Chlapi sú ješitný.Bude vidieť,že nie si histerka a že máš ešte stále zaujem.Veľa šťastia.
odpisal mi, ze sa ma dobre a ze jeho predstava bola aby sme si vobec nepisali az kym sa nevrati... myslim, ze je to v keli.. nejdem na to vobec reagovat.. sak co uz sa da na toto napisat.. nic..
