Depresia a panicka porucha

Ahojky Damaxi.Ja si vtedy dám do uší diskman a počúvam nejakú dobrú muziku,ale vieš nemôžem byť celý deň s diskmanom na ušiach.Napríklad sa mi stáva v poslednom čase,že mi je "divne"v reštauračných zariadeniach.A začne to tým,že príde taká žalúdočná neuróza potom príde to potenie,potom zase mi je zima a nakoniec ma začína naťahovať na zvracanie.A potom mám len jeden cieľ,a to dostať sa domov.Lenže keď som tam s kamarátmi je to ťažké lebo oni nevedia,že mám PP.Vie to iba môj priateľ. A on keď vie,že mi je zle tak to povie na seba,že mu je zle a mňa to trápi.Čo mám robiť v tedy?

vtedy si skús povedat,že vieš čo sa deje,že to prejde,že ti nič nehrozí,že to prejde a stále dookola.Mne sa stalo po roku niečo podobné cestovala som vlakom IC a zrazu som sa začala hrozne potit,odišla som do chodbičky stála som tam hodinu,no nejako to neprechádzalo,stále taká teplota ,potenie.Potom som šla sadla si na miest,privrela oči,začala zhlboka dýchat a počúvat okolité zvuky,sústredila som sa na iné ako na potenie a nepríjemný pocit,viem,že som aj driemala a prešlo to.Ciže skús aj také cvičenie,sústredenie na to čo počuješ ,no ako som ti opísala.Vieš dôležité je poznat chorobu a všetko čo k nej patrí a tak sa s nou lahko popasuješ.Poznanie to je hlavné s ostatným si poradíš.Rozum je na rozmýšlanie.

Ahoj damaxy.Ja mám tento pocit hlavne od takej 16:00 hod. .Príde to,ako aj ty hovoríš,nečakane bez akej koľvek príčiny.Ja Ti veľmi pekne ĎAKUJEM za všetky tvoje rady.

Ano Veronika aj ja som sa cítila divne nedá sa to opísat,dokonca sa mi to stalo znenazdajky.Normálne pohoda a zrazu to sa začalo tak vkrádat.Vtedy som rýchlo začala niečo robit,zmenila smer cesty pohladu a niečo rob.Je to pocit akoby keby ta to chcelo niekde vtiahnut také ako mimo,je to tažko opísatelné ale asi viem čo myslíš.Logicky to môže byt panický miniatak,alebo nejaká epizoda sa tahá z tej hlavy neviem,ale ak budeš brat lieky a cvičit správanie asi vieš čo mám na mysli tak to zvládneš.

Aj ty si sa cítila tak divne.Tak nesvoja tak akoby si prišla z iného sveta.A ako to mám vydržať keď je to tak neznesitelné.A ďaľší deň,ktorý mi je zle,je neznesiteľný?Kde si brala silu?Veď mne z toho 3/4 roka bolo len pár dní dobre?

Nie antiepileptiká? Inak začni s tým niečo robit,lebo toto nie je plnohodnotný život.No môžeš ho dosiahnut.Nájst si odborníka z psychologie a psychiatrie a tí by ti mali s týmto stavom pomôct. Treba to napravit a naučit ta normálne žit.Nebude to o mesiac može to trvat aj dlhšie,ale budeš zmenu pozorovat.Mnoho luidí trpí často zbytočne,verím,že k nim nepatríš.Niekedy stačí informácia a veci sa pohnú,takže zajtra môžeš začat.A samozrejme vačšina napíše,najma tých,ktoí s tým niečo urobia aký bol výsledok .Takže o pár dní sa teším

clovece ako ty vobec nakupijes veci,achodis ku kadernikovy a do kostola,ku zubarovi ci doktorovi?

Ahojte,

Ja mam 40 rokov, už teraz predpokladam že som od mojich 16 rokov chory.
Ked som zistil že som stale smutny, nemam kamaratov, bez prace, tak som si našiel doktora.
Som bral jeden liek za druhým asi 18 druhov Antidepresiva, mam totiž, „Anexity“ strach ist na verejnosť, strach pred neuspechom, už som nebol 4 roky v obchode, uzkost a depresiu, ale žiaden liek nezabral, tak mi doktor povedal že nemate depresiu ale mate len uskost, kazdy den ma bolela hlava ked som bol doma, a ked som šiel medzi ludi, to hned, najlepšie sa citim doma, ked nevidim ludi, nikdy sa nezasmejem, nič mi nie je vtipne.
Teraz uživam len tabletky AntiLeptikum, nie AntiDepresiva, hlava ma už neboli, ale všetko ostatne mi zostalo. Ale ked ma ludia vidia tak nezistia nič, lebo všetko prestieram, aj ten smiech, a pritom sa trapim.
Neviem ako dal.

KL

Veronika psychické ochorenie sa lieči dlhodobo.Ja som brala lieky rok a pol,potom som ich vysadila aj kvôli inému ochoreniu a liečbe,no ani som ich potom nepotrebovala.A duševné a fyzické zdravie idú spolu ruka v ruke.Takže ked ta niečo bolí začneš mat strach,prečo dokedy a tak je to vzájomne prepletené.Ciže všetko treba dostat do poriadku.Najprv telo,to je trochu jednoduchšie a potom dušu.Vymazat to z každého závitu a zregenerovat.Ale to všetko sa dá.Len žiadnu paniku.A samozrejme čas,čas ktorý lieči všetky rany,čo nám sám uštedril.

Ja jem lieky od decembra 2005.Ono sa mi to prejavuje už menej niekedy raz do týždňa niekedy menej.Ale bola som na akupunkture a povedal mi,že mám problém so slezinou a všetké psichycké potiaže mám z tohoto.