Depresia a panicka porucha

Ahoj, Potockova, som rada, ze si sa ozvala a ze sa mas lepsie. :-) Stale som este na 2 tabletkach a neviem, co idem robit dalej - ci vysadit dalsiu, alebo sa vratit k povodnemu davkovaniu, lebo sa neviem zbavit lahkych derealizacii, ktore mam nepretrzite. Chvalabohu, ze aspon uzkost sa nevratila. Teraz mam neskutocne stresy v robote, tak nechcem robit zmeny, uvidim, co bude, ked toto zle obdobie prehrmi.

mozno sa to bude zdat trochu cudne,chodila som s chlapcom na dlhe prechadzky. musela som byt vonku,nemohla som byt s nim zatvorena v byte. prave tam tie nutkave myslienky boli silnejsie. ani sama neviem,ako to preslo,ale trvalo to dost dlho. mozno tym,ze zacal chodit do skolky,naozaj neviem. ja som zacala chodit do prace,nejak to preslo. tiez som brala homeopatika.

deni6789

A môžem sa opýtať, ako si sa tých nutkavých myšlienok zbavila? Mám presne také isté a bojím sa byť s niekym sama.

Vestenie,Magia,Liecenie,Odrabanie

Stranka kaitan.sk

Odcenenie za pomoc ludom,dlhorocne skusenosti

ahoj gabi. ja sa liecim uz pat,pomaly siesty rok. tiez som presla kadecim. a tiez ma moj vlastny muz nechape,a ani nikdy v nicom nepodporil. on sa tym mojim stavom vyslovene smial,a ver mi,ze to je tazke. a este k tomu jeho slova,ze som neni normalna,preto ze podla neho ten kdo sa lieci u psychiatra je sorry za vyraz debil. to obdobie ked som sa bala zostat sama doma so synom,bala som sa,ze mu ublizim,hlupe nutkave myslienky. bolo to viac nez strasne. ale zvladla som,a myslim,ze mozem byt na seba hrda,ze som to zvladla sama,bez muzovej akejkolvek podpory a dokazala sebe,ale hlavne jemu,ze debilom nie som. a presne to je to co ma aj motivuje bojovat dalej a nikdy sa nevzdavat.

gabi,ja som tiez premyslala nad vsetkymi chorobami sveta a ver mi ze som pobehala vsetko co sa dalo aby mi vysetrili a mala som tie naj.vysledky...je to psychika...pokial nechces jest lieky tak mozne je skusit behnut za psychologom ,ja osobne som nebola ale mnohi ktori boli si chvalia a moc im pomohol...moj priatel ma prave naopak povzbudzuje a aj ked to nezazil veri mi ze je mi tazko...je mi luto ze tvoj to nechape ,vacsina ludi ktori to nezazili si to nevedia predstavit a maju pocit ze ti druhi si to vymyslaju...treba chodit von zamestnavat sa niecim rob nieco co mas rada sportuj,tancuj,pocuvaj hudbu,len nato nemysli...uz aj to ze mas pocit ze zomries javi ze je to priznak psychiky,,neboj sa ty nicoho cimskor sa rozhodnes ist k odbornikovi tym skor ti bude lepsie.nemas sa coho bat...a hlavne pozitivne mysli vzdy si vduchu hovor ze to bude dobre a pritom z hlboka dychaj...mne to pomaha....drim palec :)

Ďakujem Bambluľka za povzbudivé slová :-). Keď je som stále presvedčená že takto zle nemôže byť zo psychiki, a tak sa vymýšľam - teda skôr namášľam si diagnozy, ktorých sa potom strašne bojím. Ja teraz končím tretí ročník Bc. a mám sa učiť na štátnice - no nejde to ked mi je od rána do večera zle. Ráno už čakám kedy bude večer a pôjdem spať, zaspím a nemyslím na nič - hlavne sa netrápim. Ja chodím von tiež s priateľom, ktorý je asi z tohto môjho stavu "unavený" a pripadá mi to tak že náš vzťah dlho asi nevdrží. On nerozumie môjmu strachu a tomu ako mi môže byť vkuse zle, ako sa môžem báť, ako mi môže "puchnuť" hrdlo, jazyk - teda tak to cítim :-( Je to strašné, každý deň plačem. Čo ak to nieje psychika? Mam dokonca aj často myšlienky že asi už zomriem...... Neviem ako ďalej

gabi ten strach z jedenia liekov som mala aj ja ,,,bala som sa zjest antidepresiva lebo som si myslela ze mi urobia zle...ale potom som sama seba presvedcila ze mi pomozu nie ublizia tak som ich zjedla niekedy som este citila akoby hrcku v hrdle alebo v hrudi zapila som si vacsim mnozstvom vody predychala a bolo dobre...potom som si zvykla a lieky mi ozaj pomahali...zaludok ta moze boliet aj z nervov aj ja som to tak mala potom mi prestalo chutit jest vracala som a prehanalo ma,zas to bolo vomne aby som sa dokopala jest,ked som zacala pravidelne jest normalnu stravu preslo aj to.cize vsetko je to v nasej hlave...ja sa tiez bojim byt sama doma,ist niekam sama a wzdy mi pride hned zle...ale v poslednej dobe to riesim tak ze ked ostanem sama doma snazim sa nieco robit co mi zamestna mysel aby som nemyslela na to tazenie na hrudi a hrcku v hrdle zacvicim si zumbu a citim sa lepsie...ist sama von este nejdem ale vzdy idem s niekym ci s priatelom na prechadzku ci s mamou k lekarovi...postupom casu viem ze zvladnem aj sama ale chce to cas...a verim ze to zvladnes aj ty...nezabudaj ze vsetko je to v hlave ked si povies a budes myslet nato ze sa ti nic nestane ze su to len psychicke priznaky tak sa ti naozaj nic nestane...lebo ked sa budes stresovat ze prislo mi zle co ked mi zle pride tak ti zle pride naozaj a cim viac budes stresovat tym viac zle...treba sa ukludnit a naucit sa spravne dychat..ja som nasla na nete popis dychovych cviceni a skusam sa podla nich riadit,,takze drzim palec

Rani, nie že nechcem brať "oblbovaky", ale strašne sa ich bojím. Mám strach z tých liekov, lebo som raz skúsila dať PAROXETIN a tak mi bolo zle, že musela prísť záchranka. Dusila som sa, na vracanie, vahádzaná som bola...no a stále sa nevie či to bola alergia, alebo je to psychického pôvodu. Stále mám totiž pocit akoby mi niečo zvieralo hrdlo, pocit nedostatku vzduchu, akoby som sa mala hockedy zadusiť. Je to strašné. Alergolog zatiaľ nepotvrdil alergiu (vraj to môže byť aj potravinová), no ak som doteraz alergická nebola tak odrazu by som nemohla byť alergická na potraviny. Žijem v začarovanom kruh strachu z pocitu udusenia sa z liekov alebo potravín. Ale zrejme je to všetko na psychickom podklade. Má z vás niekto podobný problém ako ja? (Okrem dusenia je to aj: točenie hlavy, strach byť doma sama, strach ísť niekam sama, strach jesť lieky a potraviny, pocit na odpadnutie, bolesti žalúdka - až krčovité) Aj na hadičku - vyšetrenie žtalúdka som mala ísť no nezvládla som to. Bojim sa vyšetrenia a neviem si pomôcť. Pritom ma žalúdok bolí už druhý mesiac a strach mi nedovolí dať si urobiť tú gastroskopiu :-( som zúfalá :-(((

monza citalec som kedysi brala aj ja jednu rano a poobede a vecer coaxil a ja soms a vtedy ztoho dostala...v priebehu par mesiacov takze verim ze sa ztoho clovek dokaze dostat a ze sa ztoho dostaneme vsetci len sa treba liecit..