Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Depresia a panicka porucha

Súvisiaci obsah

RNG

Milos, nuz neviem, kto tu je "hiena"
Ten, ktori sa snazi pomoct osvecenymi(teda statisticky, hoci to nepomoze kazdemu)prirodnymi a lacnejsimi prostriedkami alebo drahymi a ovela viac skodlivymi patentovanymi liekmi.
Ja ich zatial nemam na ponukovom liste, takze tvoje obvinenie, ze sa na tom snazim zarobit je bezpredmetne.
Ake je tvoje ospravedlnenie, ze sa snazis nasilu potlacit sirenie sa informacii, aj ked tebe to osobne nepomohlo?
A pridam to aj sem, aby ludia videli, ze su aj ine prostriedky, nie len synteticke farmaceutika.

Mimochodom Jarsin bol na trhu uz v roku 1991-pozri na datumy v tabulkach(table 1.htm) a dodnes sa pouziva v Nemecku ako hlavne liecivo na depresie, takze keby bolo zle, uz by ho davno nahradili, vsakze.
Hlavne, ked je proti nemu taky silny tlak farmaceutickeho priemyslu.

Pridal:
RNG
Včera 22:18
Kazdy sme inaksi. Ale statistika podporuje pouzitie lubovnika. To sa neda nijak odskriepit.
Pricom 5-HTP sa tu este ani len nenapadol, a to je tiez pre mnohych riesenie.
Tu je napriklad jedno vysvetlenie, preco niektore zdroje vytazkov zo St Johns Wort nie su pre niektorych efektivne
www.amoryn.com
a tu som nasiel celu tabulku porovnavania spomenuteho Jarsinu s inymi drogami, kde Jarsin vyzera velmi dobre, podobne aj ine obsahujuce lubovnik.
www.hypericum.com
Nuz ale je pravda, ze mnohym nezabera, takze nepomoze nic ine, ako skusit.
A zacal by som definitivne s st johns Wort a 5-HTP, lebo tie maju minimum bocnych ucinkov a daju sa prestat brat kedykolvek, lebo to nie su navykove drogy.

ella

Ahoj Milos. Tak´to mas asi pravdu s objatiami a laskou, myslim, ze mu to potom vzdy prejde. Lenze on sa vzdy stranil ludi a ked mu je zle, tak vzdy zalezie, je doma zabedneny alebo ide bicyklovat do mrtva niekam do Tatier, ale sam. Mam pocit akoby to bol zacarovany kruh. Tu knizku si urcite kupim. Vravis, ze trpezlivost a snaha su potrebne aj z mojej strany? Teda asi aj ja musim byt trpezliva a postupne mu vtlkat do hlavy, ze som tu pre neho a ze mu chcem pomoct. Strasne ti dakujem, ze si odpovedal, je to take trosku povzbudive pre mna. Vies on mi par krat povedal, ze mozno mu bude lepsie samemu, ale potom zistil, ze bezo mna nevie byt. Ja si myslim, ze clovek musi mat vzdy pri sebe niekoho na koho je 100 percentny spolah. A on vo mne ten spolah ma. Mame vystudovanu spolocnu skolu a on ma firmu. Takze obcas nieco pre neho robim a viem, ze co sa tyka roboty sa na mna vie spolahnut. Len co sa ostatnych veci tyka, vzdy sa spolieha len sam na seba. tak aj s PP. Ale myslim, ze sam to clovek nemoze zvladnut. Moj otec trpi maniodepresiou a najlepsia kamaratka schizoafektivnou neviemco. Sialene diagnozy. tak si myslim, ze som vcelku vhodny clovek na pochopenie psychickej choroby.

ella

Milos dakujem ti za odpoved. Je to s nim tazke. Lebo on si chce uzivat zivot a aj si ho uziva, ale ide o to, ze nema ten normalny zivot. Ma 44 rokov uz by naozaj chcel rodinu, ale boji sa toho, ze to nezvladne a ze bude odo mna utekat. Ale ked vidi male babo, tak sa mu chce plakat. Myslis, ze je mozne, aby som ja bola tym, co mu sposobi zachvat? Ja mam z neho ale taky pocit, ze on je o tom presvedceny, aj ked terapeutka povedala, ze to tak nie je. Ze pricina je niekde v minulosti. Asi najvacsi problem je, ze on to ma diagnostikovane uz 13 rokov. Nejakych 6 rokov bol na tom zle a potom sa akotak dostal na nejaku normalnu uroven. Ale ked uz bol relativne v klude, chcel zit normalne a mat rodinu. tak sme zacali spolu chodit. Problem je, ze sa podla mna jednoducho boji, ze sa sklame. Keby som ho fakt nelubila a nebola by som presvedcena, ze to stoji za to, teda ze on stoji za to, tak sa na to vykaslem. Ale Ale v strasne vela veciach si na 100 percent rozumieme. je trochu stresteny co sa tyka sportu a nazorov na zivot a ja tiez. Chcela by som nejaku mudru radu od Vas, ktory s tym zijete, ako mu poradit aby zacal bojovat. Aby nasiel tu silu. Lebo ked mu je zle, vtedy vravi, ze uz nema silu.

ella

Ahojte. Chcela by som Vas poprosit o pomoc. Moj priatel ma PP. Tvrdi, ze ja som ta, ktora mu sposobuje tie zle stavy. Podla mna to je hlupost. Pretoze zle mu byva hocikedy, ci je so mnou alebo nie. Chcel sa uz viackrat rozist, ale akonahle je par dni bezo mna, zistuje ze to nejde. Potom si uvedomi, ze so mnou potrebuje a chce byt. Co sa nasho vztahu tyka, myslim, ze si vyhovujeme na 99%. Byva mu zle, berie lieky, chodil na terapiu, ale prestal. Myslim, ze ta psychologicka mu velmi nepomohla. Myslim, ze sa boji naozaj pustit city naplno von, lebo sa obava nejakeho sklamania. Ja ho ale lubim, chcem mu s tou chorobou pomoct ako budem moct a ako som na podobnej stranke ako je tato citala, "zdielana radost je dvojnasobna a bolest polovicna". Toto je vec, ktorej sa brani, lebo vzdy vsetko riesil sam. Jeho terapeutka mi tvrdila, ze sa poddava. Poradte, prosim, ako mu dodat sily a donutit ho aby nasiel silu zabojovat za normalny zivot a rodinu v buducnosti.

mamca

Psychológ antidepresíva nepredpisuje,to môže len psychiater.Bohužiaľ,psychické problémy sa objavujú v každom veku,rozhodnutie navštíviť psychológa podporujem,on ti navrhne ďalší postup,aj čo sa týka farmakoterapie.Je fajn,že svoj problém chceš riešiť,držím palce.

surfer852

Ahojte. Chcem sa spytat na Vas nazor. Myslite ze ako 18-rocny mozem trpiet panickou poruchou? (Donedavna som si myslel ze tá vzniká len z prepracovanosti). Uz asi pol roka trpim depresiami, ale az teraz to tak dokazem pomenovat. Predtym som nevedel co sa so mnou deje. Minuly tyzden som sa navyse dostal do stavu ked som velmi ťažko a rýchlo dýchal a prestal som vnímať okolie. Cítil som veľký strach. Moj znamy (40) prednedavnom panicku poruchu prekonal, (teraz je vsak na tom omnoho lepsie). Potvrdzuje mi ze taketo stavy maval casto a predchadzalo im dlhe obdobie depresíí. Ja však tomu stále nedokážem uveriť. V mojom veku? Nikto z mojich rovesníkov podobné problémy nemá. Som rozhodnutý obrátiť sa na psychológa čo najskôr. Bojím sa však že by mi predpisal antidepresíva na ktorych by som bol neskor zavisly, na druhej strane ich vylozene potrebujem, pretoze depresiu silou vlastnej vole porazit nedokazem.

RNG

Nasiel som dobry zdroj informacii a diskusii na depresie a panicke poruchy.
depression.about.com
Okrem ineho tam porovnavaju ucinky roznych farmaceutik, nuz su plne bocnych ucinkov a vyvolavaju zavislost na drogach
Je tam aj porovnavanie s doplnkom St Johns Wort(lubovnik bodkovany)
Nespominaju davkovanie ale z 11 diskusnych prispevkov je 9 kladnych v prospech St Johns Wort.
Mnohi s panickou porucou a depresiami maju nizku hladinu serotoninu. Po zvyseni hladiny serotoninu vacsina problemov odchadza.
To mozno dosiahnut stravou bohatou na L-tryptophan, alebo potravinovym doplnkom 5-HTP.
Uvazujem, ci depresie nie su u niekoho sposobene zlym travenim, ked aj pri dostatocnom prisune jediel bohatych na L-tryptophan sa pre nedostatok kyselin alebo roznych enzymov neabsorbuju v dostatocnych kvantitach.

laco

Ahojte,ja sa trapim s pp a depresiou striedavo uz 4 roky.Teraz je uz siesty tyzden co som stvrty krat na liekoch.Beriem Asentru s Neurolom.Bral som tak aj posledne a vsetko bolo OK,ale teraz ked som si uz po 5 tyzdnoch myslel ze som OK,zacal som znizovat davku Neurolu,za ho vysadim a poslednych par dni mi je na nic. Klasika:unava,zavrate,chvenie. Tak neviem ci pokracovat v Neurole ci co.Bojim sa zavislosti,ale beriem len 1 mg. denne. O tyzden idem na kontrolu.Tak som sa tesil ze mi bude dobre a v takomto pocasi peknom letnom som k nicomu. BRR

gaba

Ahoj Veve,dakujem ze si odpisala a drzim ti prstiky ,aby si sa ty a vlastne my vsetci skoro z toho dostali.Ahoj zlaticko PaPa

Veve

Ahojky Gaba
Mne Seroxat nerobí vôbec nič. Užívam dennú dávku 1 celú a pol tabletky. Už ich beriem ako dennú súčasť. Zvykla som si na nich a trochu sa mi stav zlepšil. Tebe určite Seroxat nesadol.Veď uvidíš ako ti budú reagovať ďalšie lieky.
Dnes som bola u psychiatr.a predpísala mi ďalšie tabletky. Sú na zlé myšlienky a to hlavne počas záchvatu. Keď mám dosť silný záchvat tak sa bojím aby som si niečo neurobila. Vtedy všetko zlé vychádza zo mňa,mám úzkosť,plačem, kričím , trasiem sa na celom tele a bojím sa. niekedy pri tom cítim akoby ma chcel niekto napadnúť. Potom to prejde. Je to ťažké a snažím sa s tým bojovať.
Tak vela síl aby sme to všetci zvládali:-)