Poprosila by som Vas, ktori mate skusenosti s liekmi proti depresii Anafranil, ake ste mali neziadujce ucinky, menila som si Seroxat, ktory mi nevyhovoval a lekarka mi predpisala Anafranil, medzi inym neziaducimi ucinkami sa z nich vraj pribera, napiste mi prosim ake mate s nim skusenosti. Dakujem.
Depresia a panicka porucha
možno to bude aj tým, že muži vo všeobecnosti berú všetko inak ako my. nie sú takí citliví na stres, alebo tomu neprikladajú taký dôraz... a potom sa nevedia dobre do nás vcítiť, a myslia si, že robíme z komára somára (ja sa teiž niekedy cítim ako chudera pred mojim priateľom, aj ked mi je vážne na prd, spolieham sa na seba hlavne:-)
ved sme silné, azvládneme to aj samé, ale žena akosi automaticky vyžaduje od partnera tú podporu, aj ked je sebestačná....
no fakt vonku je krasne...no asi tak jaja mna keby si stretla nikdy by si nepovedala,ze som chora a mam plno zdr.probl.a druh je taky,ze mi pomaha,ale ked nema naladu a niekto mu nieco povie alebo navedie proti mne tak vyzara tak ako keby mi ani neveril,aj doma zil s mamou ktora,ze vraj si vymyslala,ze ju bolia nohy len aby nemusela robit,tak sa mi zda,ze je tak trochu aj tym poznaceny,ze si mysli ze aj ja si vymyslam,je to ako kedy...ale inak ho chapem,ved tolko kolko clovek sa najajci teraz za par rokov od bolesti to som nerobila predtym do 30-ciatky,lebo mna nikdy nic nebolelo,ja som nevedela co je to bolest-okrem zubou a hrdla...takze tak,zo zaciatku ma to trapilo tieto jeho stavy,ze mi neveri,ale zvykla som si...a ja sa nebudem este aj koli tomu trapit...to by som mala iba problem naviac,ale inak pomaha mi...nemozem zase povedat,ale ako kedy hovorim ma aj on svoje dni...tiez planujem ,ze sa pojdem ucit na 1rok na zdravotnu ked ma nezoberu do prace...
kludne, ako sa ti dá:-)
ja este periem zakusok budem robit,zmrzlinu urobim a neviem, co dalej asi tiez poriadok...no ja zijem z druhom,12rokov...a tieto problemi mam tak uz bude tomu 10 rokov,napisem ti neskor,teraz idem povesit pradlo aby nestalo v pracke,lebo bude velmi vykrcene...
inak ja nemám vlastnú domácnosť- to by bolo iné, bývam s rodičmi a bratmi (kt. si myslia, že dať prachy do kuchine je jediná ich povinnosť v tomto byte). ale robím to len kôli tomu, že som vdačná rodičom, že sa o mna starajú ešte (otec) lebo som študentka:-)
ahoj mariaa- presne krásne je vonku, to je hriech sedieť doma, asi si dám aj prechádzku na hodinku, aspon nakúpiť a cestou:-)...
človeku dobre padne sa rozpísať, ked vie, že ludia tu ho pochopia, lebo prežívajú niečo podobné:-)
ja už mám navarené (dobrá mama:-), ale idem porobiť troška poriadok a potom písať diplomovku...
a ty čo máš ešte naplánované na dnes?
zaujímalo by ma ako to vidí tvoj manžel, tieto tvoje problémy?
Ahoj jaja,no prave cloveka asi ta domacnost ubija...ale presne ako pises,je to realita,ja zase by som rada pracovala,ale stale je niekde nieco preco nemozem...a toto prave musime nejak zvladat...inak u nas pekne svieti slniecko...ja idem robit pizzu a co ty planujes na obed?
proste môj frajer je typický chlap, myslí si, že ked je to psychické, tak to zmáknem ľavou zadnou, len sa nesmiem poddať, nerozumie tým moji každodenným bojom (alebo skôr ked to príde)a zišla by sa mi jeho podpora... ale aspon som sebestačná, a viem, že len ja si musím pomôcť!
a zasa je tu rodina kt. o ničom nevie, priateľ, kt. nechápe čo prežívam (snaží sa), a diplomovka, v kt. treba stále opravovať nejaké chyby:-( ALE TO JE REALITA, ZMIERIT SA S NOU
včera som strávila krásny den s kamoškami, po vyriešení banálnych povinností, som s nimi strávila normálny den (bez pomyslenia na depresie, či stres). konečene som sa cítila ako človek, po dlhej dobe... ako to mám brať, že domáce prostredie mi vôbec neprospieva??? proste som sa cítila ako zdravý človek, kt. nemá žiadne problémy... :-))) ja neviem či by som mala na týžden vypadnúť, alebo je to tým, že majú pre mna pochopenie, a nedovolia mi myslieť na chujoviny??? bola som happy:-)))