Depresia a panicka porucha

Ahoj Milos, tvoj dlhý životný príbeh som si pozorne prečítala. Je to ozaj úprimné vyznanie. Musím uznať že si veľký bojovník a vykročil si správnou cestou. Pokiaľ som ale dobre pochopila trápi ťa tvoj vzťah s priateľkou, ktorý by si mal ozaj vyriešiť. Ak to neurobíš všetka tvoja snaha a práca na sebe vyjde nazmar. Nechci takú priateľku, ktorá sa správa ako tvoja mama, s ktorou si nič pekného nezažil. A tiež nečakaj že priateľka sa zmení, v prípadnom manželstve by to mohlo byť ešte horšie. Ak si vyriešiš vzťah, potom treba len ešte zapracovať na tom aby sa tie ataky nevracali. Želám ti všetko dobré.

Ahoj Milos citala som tvoje riadky,si velmi uprimny,otvoreny a citlivy chalan.Vzdy vies napisat tie spravne slova povzbudit..rada ta citam.Aj ja som mala a mam matku,ktora je niecim podobna ako tvoja nikdy mi nebola naozajstnou matkou.Ja sama mam uz velkeho syna,mala som ho velmi skoro a strasne ho milujem a prave preto ze som tu materinsku lasku nezazila davam ju mojmu synovi s ktorym mam super vztah.A to som ho vychovavala uplne sama.Ano som hrda na seba ze som to zvladla a aj ked som mala pp nikdy to moj syn necitil,prave naopak bol pre mna motivaciou aby som na sebe zacala pracovat.Aj dnes,ked to na mna obcas pride obrati to na humor a viem ze ma chape stoji pri mne.Zivot nam prinesie aj veci prijemne aj neprijemne a je niekedy velmi tazke sa z urcitymi vecami vyrovnat.Ale naozaj ako aj ty pises pozitivne myslenie a to neni len fraza strasne pomaha.Clovek si musi naprogramovat len dobre veci a pracovat na sebe.Ja sama som to videla na sebe co robi nase podvedomie ak ho spravne nasmerujes.Vsetko je to v nas,len treba na sebe aj pracovat a nevzdavat sa.Ja som sa naozaj silou svojej vole z toho dostala aj ked v tedy som si myslela ze je to blbost a presvedcila som sa ,za vola a chut su silne zbrane len treba vediet ich vyuzit vo vlastny prospech.Chcem vam vsetkym zazelat vela sily a vela pozitivneho myslenia.

Dakujem velmi pekne za Tvoju ochotu. Moj mail je sofianina@centrum.sk.
Volam sa Sofia a liekmi sa liecim, v auguste to bude rok-seroxat, lexaurin. Ku psychologovi chodim asi dva roky. Na lieky som pristupila vlani preto, lebo som uz bola taka spanikarena, ze som nevidela ine vychodisko...A urcite pmahaju, to je na 100%.Aj sedenia u psycholga, mam po nich ovela vacsiu silu a odvahu bojovat, lebo mam pocit, ze aspon niekto trochu vie, ako sa citim. Lebo najblizsi ludia, aj ked su chapavi, nedokazu pochopit, ze neviem zvladnut veci, kore dokaze s prehladom urobit aj male dieta. Momentalne mam v zivote krasne obdobie, ale ta svinucha prucha tu stale je...Tak dakujem a prajem krasny den...

Ahoj___ Ja verim, ze sa nad touto chorobou da zvitazit. Aj sa 6 rokov na nu liecis, alebo len, ako si napisala, nou trpis? Rada ti napisem viac, ale napis prosim mailovu adresu. Drzim palce!

Ahojte vsetci,
ja trpim PP uz siesty rok a vobec to nie je med lizat. Mojim najvacsim problemom je, ze nedokazem cele tie roky byt v podstate ani chvilu sama. Stale som s niekym, postupom casu som si vykonstruovala take mechanizmy vyhybania, az by sa jeden cudoval. Ale uz fakt nevladzem, chcem normalne zit, nikoho svojou poruchou neotravovat, prist raz domov, ked tam nikto nebude a navarit milvanemu cloveku obed, co ma rad. Vyspavat pocas dovlenky sama doma, zobudit sa sama, dat si kavu, pozorovat z balkona svet a nemat pritom zachvaty strachu, busenie srdca a pocit, ze nedokazm prehltnut a urcite kazdu chvilu umriem. Mam po boku cloveka, ktory mi srasne pomaha a miluje ma taku, aka som, ale ja sa bojim, ze mu takymto zivotom v obmedzenom mode ublizujem. A tiez chcem mat dieta, a neviem, ci som na to dost silna...
Je toho vela, co mam na srdci...
Ale zakladna otazka je-myslite si niekto, ze sa da vobec nad touto poruchou zvitazit? Ak mi niekto napise svoju skusenost, budem velmi rada. Prajem krasny den.

Dievčatá máte skúsenosť s braním AD a tehotenstvom? Ja totiž beriem AD - znova som začala - ale rada by som mala dieťa, takže mám s tým dosť veľký konflikt

Milá Editka, ja som tiež trpela panickou poruchou, ale ataky už nemávam, občas slabšie stiahnuté hrdlo v strese, ale inak nič vážne. Máme niečo spoločné, už som o tom písala, ale práve pre teba to napíšem ešte raz. Ja som na PP ochorela práve v Londýne. Mňa tam doktori nielenže odsúvali, oni mi tam ani neurčili diagnózu, dávali mi antibiotiká na hrdlo a antihistaminiká na alergiu. Konečnú diagnózu som sa dozvedela až po návrate na Slovensko. Začala som sa liečiť xanaxom a seroxatom, ale asi najviac mi pomohlo, že som konečne vedela o čo vlastne ide. Naštudovala som si o tejto chorobe, čo sa dalo, chodila som na terapiu a dnes už neberiem žiadne lieky, cítim sa dobre. Vždy ma trochu zarazí, keď sa dozviem, že niekto bojuje s touto potvorou aj niekoľko rokov, ako napríklad ty, 3 roky. Ja som od prvého záchvatu paniky niečo vyše dvoch mesiacov chodila po doktoroch v Londýne, potom so sa doma liečila 2 mesiace na PN a asi 1 rok som potom ešte brala lieky, ale žiadny záchvat som už nemala od septembra 2006. Prvý bol v júli 2006. Lieky neberiem od novembra 2007. CHcem ťa potešiť a povzbudiť, dá sa z toho dostať. Najväčšie obavy som mala, keď som sa po roku vrátila do Londýna, síce len na mesiac, ale bála som sa, ako moje telo zareaguje na to prostredie, kde choroba prepukla. Ale nič dramatické sa nestalo. Preto v júli znovu odchádzam do Londýna možno na 1 rok, uvidíme. Ak berieš seroxat, možno ti treba zvýšiť dávku, to ja naozaj neviem, viem len, že mne zo začiatku veľmi pomohol, dokonca som schudla a bola som až hyperaktívna, potom mi dávku znížili a pridali velbutrin a ja som mala chuť len spať a pribrala som hrozne. Preto teraz neberiem už nič. Občas mám smutnú náladu akoby depku, ale nič strašné. Možno tebe by pomohla zmena liekov, to sa musíš poradiť so svojím doktorom, len som chcela aby si vedela, že z PP sa dá dostať, netreba zbytočne trpieť. Držím palce, nie len tebe aj všetkým ostatným, prajem veľa zdravia.

edita, klikni na www.hollandandbarrett.com a objednaj si St Johns Wort, alebo si najdi ich najblizsiu predajnu, v Anglicku je ich vyse 500, iste najdes nejake v London.

Dobry den! volam sa edita a trpym panickou poruchou a uzkostnymi stavmi uz 3 roky, brala som rozne veci ( cipralex, pomohol no pribrala som,potom, wellbutrin, anitriptilin, lexaurin,prozac- ten bol uplne hrozny) Byvam v Londyne a tuna ma doktori trochu odsuvaju na bok, nemaju cas...tak berem momentalne seroxat 10 mg, ale stale sa citim na nic, co by ste mi poradili, mam zvysit davku ? nepriberem? alebo som este pocula o zoloft, zevraj je dobry a nepribera sa od neho..tak neviem, za radu dakujem, dyt@azet.sk

Dobry den! volam sa edita a trpym panickou poruchou a uzkostnymi stavmi uz 3 roky, brala som rozne veci ( cipralex, pomohol no pribrala som,potom, wellbutrin, anitriptilin, lexaurin,prozac- ten bol uplne hrozny) Byvam v Londyne a tuna ma doktori trochu odsuvaju na bok, nemaju cas...tak berem momentalne seroxat 10 mg, ale stale sa citim na nic, co by ste mi poradili, mam zvysit davku ? nepriberem? alebo som este pocula o zoloft, zevraj je dobry a nepribera sa od neho..tak neviem, za radu dakujem, dyt@azet.sk