Depresia a panicka porucha

ahojte.ja beriem AD presne rok 1/2 tabl. Seroxat,a mne to úplne stačí.I keď to dlho trvalo kým zaberú vydržala som to.držím vám palce

je to preto ze mas cas nato aby si sa pozorovala a rozoberala.preto je velmi dolezite aby si si nasla cas na sport,alebo aspon na nejake ine konicky,to je jedno co.hlavne nech ta to bavi a zamestna ta to.stavy uzkosti vacsinou prichadzaju az po strese v obdobi pokoja a nic nerobenia.ked mas pocit že by si mala byt relativne v pohode tak vtedy pridu tieto problemy.

Dakujem:) Snazim sa, chodim nadalej do skoly, aj na brigadu aj medzi znamych, aj ked ist na preplnenu disko alebo zafajceneho preplneneho baru bez striku nezvladnem. Psycholog so mnou robi cvicenia relaxacne, neviem, ako sa to vola presne, Mam to este len od novembra, kedy sa to stalo prvykrat, cize vela o tom este toho neviem. Ale mam uz aj dve knihy, aj tu Ako sa zbavit depresie a stresu bez liekov som si kupila od Schreibera. Bohuzial, mam pocit, ze mi to nerobi dobre, ked ju citam a nerobi mi velmi dobre ani ked si to priznam, ja napriklad idem so znamymi po meste a aj ked mi je zle, som ticho. Lebo keby to pred nimi priznam, tak v tej chvili je mi este horsie. No neviem, mam ist buduci tyzden psychologovi, tak sa ho popytam, ze ako dalej, lebo ked som tam bola naposledy, tak to bolo fajn. Nie nechcem sa uzavret do seba, to urcite nechcem. Napriklad mi pomohlo, ked som mala v skole skusky teraz, no nic mi nebolo aj 3 tyzdne, akonahle mam pokoj, uz mi je zle.

to mocsmutna Psychofarmakám s rýchlym nástupom (Xanax, Neurol, Frontin, Diazepam-Apaurin, Lexaurin) slúžia len na oblbnutie organizmu a ináč nič neriešia a naozaj sú návykové. AD tiež neliečia ale pomáhajú prekonať najhoršie obdobie tak že pomáhajú ľudovo povedané vyhľadávať a prenášať látky potrebné pre tvoju hlavu (serotonín, melotonín dopamín atď...)na správne miesto. Liečba môže trvať rok, dva roky, šesť rokov aj naozaj do smrti a to podľa toho koľko návratov choroby si mala. Pritom u každého je to idividuálne aj podľa hĺbky choroby. No a choroba sa môže vrátiť aj keď budeš brať AD a aj iné lieky ak pre liečbu sama nič neurobíš. Už to že chodíš k psychológovi svedčí že sa snažíš bojovať na viacerých frontoch. Záleží však aký je odborník, čo všetko Ti povedal o chorobe, aké praktiky okrem rozhovoru ťa naučil na zvládnutie ataku, aké terapie poradil (práca,šport, umenie, zvieratá, zdravá strava, zmena myslenia a životného štýlu..... proste je toho na niekoľko veľa 100 stranové knihy).Hľadanie spúšťača a príčiny tvojho stavu je základ pre zlepšenie. Potom veru nebudeš musieť brať lieky do smrti, ale poznám niekoľko desiatok ľudí, čo ich budú brať do smrti a majú spokojný a plnohodnotný život. Práve že kto podcenil chorobu, experimentoval alebo sa uzavrel do seba je na tom oveľa horšie. Ak sa Ti nechce študovať knihy a články, ktoré sú aj tak dosť odborné odporúčam zistiť u svojho psychiatra najbližšie takto zamerané združenie v tvojom okolí a tam v reále zistíš ako bojujú 15-násťročný až po babičky a deduškov v dôchodkovom veku. Takúto chorobu majú skôr uzavreté osobnosti, takže kolektív a nové priateľstvá dosť pomôžu. Nehovoriac o besedách s odborníkmi, fundovanými alternatívnymi liečiteľmi, odborníkmi na stravu, cvičenie, až tam dostaneš ucelený obraz ako chorobu poraziť.

a vies aj co tym maju na mysli ti tvoji znami,ze si to robis sama?je dolezite aby si vedela co je pricinou tvojich problemov.lebo niekotri ludia,hlavne ted ati ktori v zivote taketo cosi nezazili,maju pocit ze je to len tak asiz nasej roztopasnosti.zrazu ked sa ocitnu v tom istom vlaku tak nemaju odpovede.
nemajstarch z toho neurolu.ak ti je tyzden mizerne skus ho uzivat cely tyzden,skus trebars len polku tej 0,5. ak ti nezaberie tak celu. je to naozaj dolezite,lebo potom si akov zacarovanom kruhu.tvoja nervova sustava je cela rozhadzana a tazko sa ukludnuje nielen od myslienok ale aj uplne nezavisle od toho ake mas ci nemas myslienky.
hlavne sa snaz byt dosledna voveciach ktore ti pomahaju.nestaci jednorazovo.toje najdolezitejsie.nechcem ta strasit ale inak sa mozes dopracovat aj k tomu ze ti nebud etyzden dobre tyzden zle ale budete ti permanentne zle.viem toz vlastnej skusenosti.a z toho sa uz dostava nielen dlhsie ale aj tazsie.

No nemam prilis pohybu, to mas velku pravdu, aj som citala, ze by mal byt, musim zacat...Hej uzivam ho strasne malo, iba ked uz mi je ako sa hovori na umretie, resp. mam pocit, ze je koniec, vsak to vsetci poznate, tak vtedy si dam. Ale je to strasna sebatryzen, kedze na mna ked to pride, tak to trva tyzden, akoby mam zatiahnute, potom sa zvycajne ulavi na taky tyzden a takto... Ale v zivote by som nepovedala, ze nieco taketo existuje a takto to nici cloveka. Aj niektori znami na mna pozeraju, ze to si robis sama, no mozno hej, ale ked uz to prerastie v tuto chorobu neda sa tomu zabranit a ide to samo. A ako sa vravi, ten kto nezazije, tak to nikdy nepochopi...

ahojte,
neda mi nezareagovat na prispevok od peta rolneho.tie slova,tie myslienky,uplne presne opisal vsetky pocity pri uzkosti,panike a depresii spolu.ja som prezila vyse roka uzkosti a paniky.od vtedy uz prešli takmer tri roky,citim sa takmer super.ale ako peto pise,nikdy nezabudnes.
a na druhej strane ,dakujem.dakujem ze som mala tu skusenost s uzkostou,lebo len vdaka nej som spoznala co vsetko dokaze clovek zmenit vo svojom zivote ked je prinuteni a tou zmenou vlastne spozna čo vsetko robil a robi človek nespravne.
je asi lahko hovorit vsetkym tym,čo sa trapia s toymito dg,aby sa nebali a aby hladali všetky dustupne informacie lebo len ak budu poznat dokonale co sa s nimi deje,tak sa im ulavi.clovek s aboji nepoznanych veci a je to aj s touto chorobou tak.ako nahle poznas co vsetko mozes od nej ocakavat a stretnes sa s tym,tak sa prestanes postupne bat a naucis sa s tym žit a odsunut to na vedlajsiu kolaj.
pre mocsmutnu:neurol je sice navykovy ale az po dlhodobejsom uzivani.na druhej strane ak sa necitis dobre je vhodne si ho dat,ale nie len obcas ale aspon tyzden dva.aby sa ukludnila nervova sustava.ak nemas ten pocit ze ho potrebujes uzivat samozrejme ho neuzivaj.az ked nezvladnes normalne fungovat s neurolom a nasledne bez neho,az potom treba na AD.su aj ine moznosti ako AD.treba si uvedomit co ti prinasaju sedenia u psychologa,kam smerujes teraz a ci si zmenila nieco v svojom konani,ci mas upratane svoje myslienky a ci vies co ta priviedlo k uzkosti.niekedy staci aj to a nemusis ani lieky uzivat.nezabudaj na pravidelny kazdodenny pohyb na cerstvom vzduchu,min hodinu denne.mozno si niektori poviete ze nato nemate cas,ale je to naozaj velmi dolezite.nie nadarmo sa hovori :chod si vyvetrat hlavu!

Ludia, trpim tiez uzkostou asi, chodim psychologovi, moj stav bol celkom fajn, ale zasa sa to zhorsuje, obcas mam pocit, ze sa z toho zblaznim, na pohotovosti mi este v novembri dali Neurol 0,5 ale psycholog tvrdi, ze len nevyhnutne, lebo ze je navykovy, tak som zatial od novembra mala len 4 tabletky, je to pravda s tym Neurolom? A este nieco, tie lieky, co by mi dal psychiater posobia iba nejako ukludnujuco, resp.ze na to tak nemyslis, neriesis to, alebo to nejakym sposobom aj liecia ako antibiotika choroby, viete ako to myslim, lebo sa bojim, ze ked naskocim na lieky, uz sa ich nezbavim do konca zivota, dakujem:((Ospravedlnujem sa za nevedomost, ale snad mi niekto skusenejsi poradite.

Ahoj Luci skúsenosti máme bohaté ale treba povedať že každý človek má individuálnu reakciu na liečbu. Tak ako si neopakovateľný jedinec, tak isto je to i pri tejto liečbe. Ináč Neurol nie je AD ale liek zo skupiny benzodiazepínov. Druhý uvedený liek je AD. No neviem ako si na tom vážne ale k zlepšeniu dochádza po "pár dňoch" schválne som to dal do úvodzoviek a až po pár týždňoch. Podľa vážnosti stavu.
Benzodiazepín je uspávajúci a naopak AD Ťa má dostať s letargie. Či sú čudné pocity z liekov ťažko povedať, nakoľko sama choroba je o čudných pocitoch, akurát keď ľudia začnú brať lieky všetko zvalia na lieky. Reálne to bude aj aj. Tiež sa môže stať že lekár netrafí lieky úplne presne na prvý krát ale nechcem strašiť ale i tak sa treba pripraviť že až začnú zaberať bude Ti horšie. Ono aj keď ideš do kúpeľov tak ak liečba zaberá, je Ti najprv horšie, obdobne aj pri homeopatii a viacerých podobných liečbách, takže sa netreba zlaknúť ale vydržať. Čo treba povedať tak dôležité je v liečbe vydržať hlavne keď ti bude dobre aby si zabránila návratu choroby. A úplne najdôležitejšie je oboznámiť sa s chorobou, ako sa prejavuje ako sa lieči a to nielen liekmi......

To Martin: No na základe 4 riadkov Ti môže dobre poradiť len ten, kto Ti chce uškodiť alebo sa na tebe nabaliť. Ak máš 17 rokov, počítam že žiješ s rodičmi, takže v prvom rade sa treba s problémom zveriť ím aj keď to nebude jednoduché či s tvojej strany ale hlavne u nich informáciu správne prijať ak nemajú šajnu o duševných poruchách. 3 dni nemusí nič znamenať ale pri dlhšej dobe naozaj môže ísť o niečo váznejšie. Tu by som odporúčal zájsť za lekárom-odborníkom pre zistenie a stanovenie príčiny Tvojho stavu. Ak to zanedbáš je pravdepodobné, že to prejde aj tak, ale je tu veľká pravdepodobnosť že sa to bude opakovať a zhoršovať. Pri správnej liečbe sa z toho môžeš dostať raz a navždy ak začneš na tom pracovať hneď na začiatku. *Držím palce aby sa Ti to podarilo.