Depresia a panicka porucha

pre myska1D:

Ja žijem tiež tak izolovane od sveta ako ty posledné dva roky,bojím sa sama chodiť von,nakupovať...som chorá 8,5roka...PP mi začala,keď som mala 29 rokov a stav sa mi stále zhoršoval,veľakrát som si povedala,že toto nie je už naozaj život len prežívanie,ale mám super rodinu deti vo veku 19 a 17rokov a práve aj kvôli nim sa musím dať dokopy...je oveľa ľahšie sa zabiť ako postaviť sa chorobe a problémom a snažiť sa ich poraziť!!!Úplne ťa chápem v najhorších chvíľkach som mala tieto myšlienky aj ja,ale potom som si povedala "veď takto rozmýšlať nemôžem a nemám právo"...smrť je definitívna a čo tým vyriešim,že zničím ľudí,ktorí ma milujú???Ty určite potrebuješ dobrú pravidelnú psychoterapiu-KBT.Nemôže ísť 1x do týždňa s Tebou otec,keď manžel pracuje???Trvá zvyčajne 1hodinu a je na Tebe či si vyberieš individuálnu,alebo skupinovú terapiu,alebo skúsiť opäť liečenie,prípadne denný psychiatrický stacionár...neberieš náhodou aj ty spolu benzáky s AD,lebo tie lieky nepoznám čo užívaš a ja sa mám zle a dopracovala som sa k tomuto nenormálnemu stavu vďaka tejto nevhodnej kombinácii.Popros o radu juliusaq,on sa v type liekov dobre vyzná a ako ho už poznám určite ti poradí,lebo mu nie sú ľahostajní ľudia,ktorí trpia veľakrát len preto,že im nasadia nevhodnú kombináciu liekov.

MUSÍŠ NIEČO ZAČAŤ SO SEBOU ROBIŤ!!!

Je to veľmi ťažké,ale nesmieme sa nechať poraziť touto chorobou,treba hľadať riešenia ako sa z toho dostať nie sa ešte viac zahrabávať doma a čakať na zázrak!!!

Ahoj.Beriem lieky Velbutrin a Alventa a nič my nepomáha a KTO BY SOMNOU chodil na terapie ja už poobede vôbec nikam nejdem liečila som sa 3x v nemocnici 2razy som bola v Velkom Záluží a raz v PEZINSKU jeden raz my pomohli velmi dobre v Záluží ale trvalo to velmi krátko a od vtedy sa to nejde nejak zleúpšiť máš asi pravdu že by som potrebovala psychologa komu by som sa vyrozprávala lebo niekedy my šibe a to ztoho že som vo vlastnom väzení doma.To ma najviac vie nahnevať že psychyatrička je aj psychologom tak by mala vedieť pomôcť.Vieš niekedy má depresie že si už niečo urobím lebo to nieje možné že mladá žena a nevládze nič doma všetko porobím čo sa dá ale vonku je problém aj do obchodu nemusím ísť to chodím málokedy.

pre myska1D:

Vieš,ale psychiater sa ti viac venovať nebude,on stanoví diagnózu,predpíše lieky a hotovo....aspoň tak to robí väčšina psychiatrov pri ambulatnej liečbe.Na podrobnú analýzu Tvojho stavu je psychológ prípadne ešte lepšie psychoterapeut.Píšeš,že chorobou trpíš 20rokov,veď za takú dobu museli s Tebou niečo robiť!!!Predpokladám,že berieš lieky,bola si už hospitalizovaná...chodíš na psychoterapiu???

Ja mám 80% príznakov z toho čo opisuješ,trpím PP,generaliz.úzkostou poruchou a tým,že sa bojím chodiť sama von-agorafóbiou.Prečo sa ti stav nezlepšuje môže mať veľa dôvodov ako napr.nevhodné lieky,žiadna psychoterapia...

ahoj

myska a neskusala si zmenit lekara, chodit na terapie alebo pokial ti uz roky nic nezabera tak aj hospitalizaciu? teda pokial je to len psych. povodu a vylucili sa ine zdrav.priznaky. lebo takto sa nikam nedostanes ked sa ti za tolke roky ani trosku nepolepsilo alebo lieky nezaberaju. tak sa neda zit.

Ahoj.Moja choroba začala v 17 rokoch kde sa začala prejavovať teraz sa to prehlbuje čoraz horšie a neviem si dať s tím rady predtím som vládala nejek zájsť do práce aj ked my bolo zle tak som si kus poležala a prešlo to mohla som robiť dalej ale teraz vôbec do robozy nezajdem autobusom si ani nepämätám kedy som išla na posledy len autom potrebujem všade doprovod a už my to je niekedy aj trápne chodievam z otcom a berú nás ako keby sme spolu chodili mám aj manžela ale ten je väčšinou po montážach ked je doma snaží sa my pomúcť ale to nieje ono.Volá ma vonku ale ja nemúžem tá predstava a hamba medzi ludmi keby som spadla už idem domov poštvornožky tak preto nevychádzam vonku.Chodím aj k psychyatričke ale tak sa my zdá že im ide skorej o peniaze ako by mali pomôcť nadobúdajú si čo najviac pacientov objednáva a na každého pacienta má čas 15min.Podla mna je to velmi málo lebo niekedy sa potrebuješ porozprávať aj viac.neviem ako vypadá zdraví človek aj ked idú ludia po cetse a sami tak si to vúbec neviem predstaviť ako je to možné.

Dakujem:)

U psychiatra v ambulancii neplatíš nič (to si asi mýliš s psychológom),ale koľko budeš doplácať za lieky v lekárni to ti povie lekár,ak sa spýtaš určite ti bez problémov odpovie,stačí ak to pozrie v počítači pri vypisovaní receptu a v prípade,že budeš chcieť lieky napr.s menším doplatkom,tak sa s ním na tom dohodneš.

Ahojte. Trpim PP a depersonalizaciou a derealizaciou asi tak pol roka. Chcem sa opytat ci by mi pomohli AD aj na deprsonalizaciu a derealizaciu. Zajtra by som rad navstivil psychiatra, len neviem ako sa tam plati. Ma napisane zmluvu so Vseobecnou zdravotnou poistovnou ale rad by som vedel ci sa este za nieco nedoplaca alebo tak. dakujem vam velmi pekne za odpovede. :)

IVanka kdežeeeee bez AD, len som znížila, ale vysadzovať zatiaľ nejdem...dnes mi je fakt na figu, teda až k večeru to začalo, ale parádne...zase som si obnovila ten veľmi živý pocit, keď sa vám reálne zdá, že fakt, ale fakt odpadnete...uf, no akože od 6 mi tak je a to sa mi podarilo prísť domov z mesta, hodinu venčiť psa (našťastie som stretla kamoša psíčkara, osprchovať sa, najesť a konečne som v posteli a len čo toto dopíšem, idem spať. Lepšie mi oveľa nie je, ale zvládla som to bez neurolu...mám veľmi náročné dni fyzicky plus toto počasie na môj nízky tlak, takže sa ani nečudujem, že to prišlo...po niekoľkých mesiacoch som mala zase pocit paniky...nie veľmi intenzívny ani veľmi dlhý, ale každopádne som si uvedomila, že tu už dlhšie nebol...a ani ho dlhšie zase vidieť a zažiť nechcem...ale pozitívne na tom je, že ho viem ovládnuť...že už neovláda on mňa ale ja jeho...len sa nepýtajte, ako sa to stalo, všetko je to v našich hlavách - to si treba uvedomiť a začať s tým niečo robiť...

Opakujem: koľko priestoru tejto chorobe dáme, toľko nám zoberie...najskôr jej dovolíme, aby nám zabránila chodiť autobusmi, do obchoďákov, medzi veľa ľudí...potom už nechodíme nikam sami...potom už nechodíme nikam...a napokon sa už aj v byte cítime ako cudzinci a bojíme sa byť sami...utekáme do postele a ona ide za nami...a potom čo? potom ešte kam? Hranice určujeme my!!!

pre myska1D:

napíš akú diagnózu ti vlastne stanovili,ako ti tá choroba začala,skrátka niečo bližšie o sebe...