Uz som tu raz o tom pisala, mam taky problem, ze sa neznasam kvoli svojej jazve z popaleniny, mam ju uz 10 rokov ale v poslednej dobe to pocitujem este intenzivnejsie, niekedy ma normalne ovplyvnuje v mojich rozhodnutiach...ako napr. ked ma nejaky chalan chcel a pacila som sa mu, moja hlava povedala stop ze to nemoze byt pravda, lebo ja mam tu hnusnu jazvu...ja sa tym nicim a vazne sa nemam kvoli tomu rada, mne to uplne zmenilo zivot a zmyslanie a postoj k samej sebe...na to sa mi potom nabaluju dalsie problemy, z depiek sa uz liecim, ale ako mam vyriesit tento problem s tou jazvou...stratila som sa sama v sebe a vazne volam o pomoc, lebo to zacinam pocitovat vo vsetkom...mam pocit ze ten uraz mi ovplyvnil cely zivot alebo skor ja som si ho nechala ovplyvnit tym zmyslanim...stale si opakujem keby som sa nebola popalila nebolo by to to a to...a ide mi z toho sibnut, zacarovany kruh...a toto musi skoncit, inak sa naozaj scvoknem alebo si nieco urobim...co mam teda robit, ako sa mam zacat znasat aj s tou jazvou...ako si mam zacat verit, dovtedy som nemala problem, teraz si uz pomaly v nicom neverim:( som z toho velmi smutna a znicena
-----------------------
Popáleniny www.zdravie.sk
Mám psychické problémy kvôli jazve z popáleniny
proste ma to uz niekedy nebavi..rano do roboty, z roboty domov..niečo uvarit..niekedy pochybujem o vsetkom
je to velmi smutne, aj by som ti nieci napisala ale tu moc nechcem...
no ver ze musis sa so vsetkym vysporiadat, zivot nie je lahky...no je na nas ako to vsetko zoberieme a budeme ponimat
nemá rada môjho priatela a som ako medzi dvoma mlynskými kamenmi:( ale s tým som sa uz zmierila..
si myslim, ze to odštartovalo moju chorobu..a s mamou nemam práve ideálny vztah, vsetko je to uz len akási pretvárka..hrozne nás to vsetkých zmenilo a mne je z toho zle
smutne:(.... mne mamina hovori ze dovtedy budem vymyslat kym sa nieco zle naozaj nestane:(...
toto je na moj vkus prílis pomale..icq som radsej odinstalovala pre žiarlivostne scény..a mozno aj opodstatnené..trávila som pri compe viac času, ako bolo treba
ale na druhej strane si pripadam už aj kus chladna..ked sa mi zabil brat, myslela som si ze svet sa zastavi a ja to nevydrzim..a zijem a zaoberam sa dalej kravinami..som proste nepoučitelna
jasne chapem, ja som sa tu uz tolko vypisala, ze az...pomaly vsetko som sem popisala, a bolo mi to ukradnute v tom momente a to len preto ze som bola v koncoch...inak nemas icq...
aj ja som mala obdobia, ked som vyslovene potrebovala nejaké lieky, ale nikdy som sa neodhodlala ist k psycho..
nechcem tu pisat nejake podrobnosti, lebo svet je maly, chapeš:) nikdy nevies, koho tu stretneš..
ani ja nemam rada leto, mozem mat akokolvek peknu postavu, nikdy nie som spokojna..ale ani zimu nemam rada, teraz mam kazde rano prsty ako cencule:)
vies arwi musime byt silne, mozno nas to utrpenie malo posilnit, teraz ja nehovorim o jazve...o tom co som prezila, psychicky
