Uz som tu raz o tom pisala, mam taky problem, ze sa neznasam kvoli svojej jazve z popaleniny, mam ju uz 10 rokov ale v poslednej dobe to pocitujem este intenzivnejsie, niekedy ma normalne ovplyvnuje v mojich rozhodnutiach...ako napr. ked ma nejaky chalan chcel a pacila som sa mu, moja hlava povedala stop ze to nemoze byt pravda, lebo ja mam tu hnusnu jazvu...ja sa tym nicim a vazne sa nemam kvoli tomu rada, mne to uplne zmenilo zivot a zmyslanie a postoj k samej sebe...na to sa mi potom nabaluju dalsie problemy, z depiek sa uz liecim, ale ako mam vyriesit tento problem s tou jazvou...stratila som sa sama v sebe a vazne volam o pomoc, lebo to zacinam pocitovat vo vsetkom...mam pocit ze ten uraz mi ovplyvnil cely zivot alebo skor ja som si ho nechala ovplyvnit tym zmyslanim...stale si opakujem keby som sa nebola popalila nebolo by to to a to...a ide mi z toho sibnut, zacarovany kruh...a toto musi skoncit, inak sa naozaj scvoknem alebo si nieco urobim...co mam teda robit, ako sa mam zacat znasat aj s tou jazvou...ako si mam zacat verit, dovtedy som nemala problem, teraz si uz pomaly v nicom neverim:( som z toho velmi smutna a znicena
-----------------------
Popáleniny www.zdravie.sk
Mám psychické problémy kvôli jazve z popáleniny
a ja si to byvanie s nim neviem predstavit, to ma desi:((((
no tych poitov mame velmi vela rovnakych...ach jaj...
keby tak clovek vedel co ma urobit, ci sa vydat do neznama a tam najst novy lepsi zivot alebo radsej zotrvat na mieste...len aby som sa nespamatala ked bude neskoro
pustit sa do neznama a potom tisickrat lutovat..teda ja som aspon taka, nerozhodna, a ked sa uz rozhodnem, tak stale lutujem, prečo som neurobila to a ono...:)
no bývame, a nie je to med lízať:) inak mám taký pocit, ze niektoré pocity máme skoro rovnaké..inak je jasné, ze vela párov je spolu nielen kvôli láske, ale aj kvôli nejakej istote..nech to znie akokoľvek hlúpo
no to keby sme vedeli, co je spravne, lenze to dopredu nikto nevie:(....a tak len skusit, pustit sa do neznama
aj ja som jedneho takeho poznala a spravila som to čo som nemala..bola som zbabela opustit toho mojho..proste ublizila som vsetkym a sebe najviac..
Keby som tak vedela, ktoré rozhodnutie je to "správne"..
inak prepokladam ze vy spolu uz byvate, ze ano
vies ja sa tiez bojim byt sama, kedysi by som s tym vztahom najradsej sekla, len som nemala na to odvahu, opustit tu istotu to zname a vydat sa do neznama, bojim sa samoty, mozno niecoho noveho, kde neviem ci tu istotu najdem:(...a ci si vobec niekoho najdem, ci som schopna sa o seba postarat, prezit, zatial to tak nevyzera
vsak to, ja som spoznala jedneho fajn muza, ktory ma skvele nazory, citim sa pri nom tak istejsie, neveim cim to je, mozno tymi nazormi, vyspelostou...som dost zmatena....
bojím sa byť a zit sama..z mojej strany je to aj zbabelost..bojim sa čoho som vlastne schopna
